Prvoaprílové euro

Neviem ako vašich dôchodcov, ale tých mojich najviac máta euro. Či sú svetonázorovo vpravo, či vľavo, či v kuchyni, či v obývačke, predstava, že od prvého januára budúceho roku prejdeme na spoločnú európsku menu, ich vydesí vždy, keď na to príde reč. Aj keď nepríde. Boja sa zdražovania, samozrejme, boja sa, že si nezvyknú, boja sa, že si budú pripadať ešte chudobnejší.

Darmo ich telka presviedča, že to bude super, prešli už niekoľkými zmenami meny, takže vedia svoje.

Ja ich obavy nezdieľam, naopak: som ten, čo sa ich vždy snaží upokojiť, že sa naozaj nemajú čoho báť.

Som hlboko presvedčený, že žiadne euro na rok nebude, že nás tam jednoducho nepozvú, nech spĺňame ukazovatele, aké chceme. Neprekáža mi to, veď je mi celkom jedno, čím platím, peniaze u mňa aj tak vydržia len chvíľočku, len ma trocha rozčuľuje kampaň. Teda poriadne, lebo tej bude škoda, respektíve, peňazí, čo sa na ňu minuli. Preto by nás hádam aj mohli pozvať, nech sa to nemíňa zbytočne.

Ako vždy, aj teraz bezhlavo dôverujem autoritám, takže ak by sme euro naozaj prijali, bolo by to asi fajn. Že tomu neverím, je druhá vec. Môj plat sa zdá smiešny tak či tak, či je za číslovkou euro, či koruna, stále je to predovšetkým vtipné. Nereptám, len konštatujem. Zaujíma ma však, ako vidia prijatie eura priatelia a známi, ktorým v ekonomických otázkach dôverujem – a tí sú vospolok skeptickí. Aj oni tvrdia, že sa euru asi predsa len nevyhneme, hoci sa im to nepozdáva rovnako ako dôchodcom.

Euro vraj ekonomické veci zjednoduší len naoko, v skutočnosti sa predovšetkým všetko skomplikuje a odnesieme si to my, používatelia, lebo sa všetci budeme musieť naozaj naučiť premýšľať v novej mene, v kontextoch nových čísel a to nám potrvá aspoň päť-šesť rokov. Skutočný problém eura totiž nie je ekonomický, ale psychologický.

Aj keď euro príde, bude to len vonkajšia záležitosť, naďalej budeme premýšľať v korunách, tak ako dosiaľ niektorí Rakúšania premýšľajú v šilingoch, Nemci v markách, Taliani v lírach a tak ďalej. Tisíce sa obsahovo zmenia na stovky, desiatky na jednotky, ale v našich mysliach to bude fungovať naďalej rovnako a všetci v duchu budeme aspoň prvý rok akosi automaticky preratúvať, koľko by to bolo ešte po starom a či je to adekvátne.

Osobne sa najviac desím toho, že sa neustrážim, veľmi dobre som si totiž vedomý zásadnej psychologickej zmeny, ktorá sa ma zmocnila vždy, keď som šiel do Talianska a zoči-voči cenám v lírach som sa cítil ako skutočný chudák. Bez ohľadu na reálnu cenu sa mi všetko zdalo neskutočne drahé, takže som si nič nekúpil. Teda kúpil, ale najprv som zviedol boj s vedomím, aby mi došlo, že to až také drahé nie je. No a teraz, keď príde euro a číslovky na cenách radikálne klesnú, bojím sa, že budem utrácať nad svoje pomery. Som človek impulzov, väčšinou premýšľam až spätne a toto sa bude musieť zmeniť. Zvládnem to, nebude to ľahké, ale zvládnem, bojím sa o ľudí, ktorí to budú vnímať podobne ako ja, len to nezvládnu a neuvedomia si automaticky, že v kontextoch mesačného rozpočtu už nemôžu o peniazoch uvažovať cez kategórie tisícok, ale len stovák. Z toho budú problémy.

A ďalšia vec ma hnevá: politika ma naučila paranoji, nebolo to síce ťažké, ale pomohla, a tak sa bojím, že keď nás tam predsa len nepozvú, ako som presvedčený, ten náš suchár bez zmyslu pre humor z toho urobí svoj politický triumf a vyjde práve s touto kartou. A bude to tak, že nie oni nás nepozvali, lebo majú viac rozumu ako my tu doma, ale my sme tú pozvánku neprijali, lebo bola nevýhodná. Veď ako k tomu hrdá Slovač príde, že jej mzdy vyčíslené v eurách budú zo všetkých krajín, kde sa tými peniazmi platí, spoľahlivo najnižšie?

Tak či onak, s eurom v našich peňaženkách sa ukáže, že náš ekonomický zázrak nie je vôbec magický, ale že je to len taký salónny trik. Máme sa fantasticky, nepopieram, len s eurom už to tak fantasticky vyzerať nebude.

Je mi to nakoniec jedno? Ale hej, vždy miniem všetko, čo môžem, euro sa ma naozaj nebude týkať ešte niekoľko rokov. Či ho prijmeme, či nie, premýšľať budem naďalej v korunách, lebo v nich okamžite viem, na čo mám a na čo už nie.

Prečo teda celý ten humbug? Lebo je prvého apríla a téma bláznivejšia ako euro na Slovensku mi jednoducho nenapadla, lepší zlý žart by som aj tak nevymyslel.