Shepherd‘s Pie – kydavé anglické jahňa

Keď som sa po ťažkých a namáhavých rokoch existencie v UK rozhodla konečne splynúť s krajinou, ktorá mi vonkoncom ako celok nevyhovuje, bola to veľká atestácia mojich preferencií. Okrem môjho manžela, ktorý mi vyhovoval na 99 %, som sa musela všetkému ostatnému prispôsobiť – a nebolo to ľahké. Nebolo to ľahké, lebo kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Zvlášť ťažké to bolo, keď mi môj manžel, Angličan od kosti, po roku manželstva povedal, že už má plné zuby mojich slovenských špecialít a že by si rád zahryzol do niečoho výsostne anglického. Bola to rana pod pás. Večery prestáte pri sporáku, hodiny dôkladných špekulácií a kombinácií v snahe pretransformovať anglické supermarketové suroviny do slovenských jedlých napodobenín mi prišli ako posledné odpočítavanie pred výbuchom nakopenej nespokojnosti. Všetky moje slovenské kuchárske tromfy boli už použité a nemala som viac v rukáve nič, čím by som dokázala ešte presvedčiť anglické ústa o našej kvalite.

Omyl. Nebola to nespokojnosť. Bola to praprostá túžba po podobe, vôni a chuti, ktorá pripomínala staré dobré časy, detstvo a mamičkinu ufúľanú zásteru. Tak ako sa nám po dlhšom pobyte vo Francúzsku, v krajine, kde aj fromage a lard quiche chutí celkom inak ako slaninka a syr zapečené v našskom maslovom ceste, zacnie po fliačkoch s kapustou.

Kapitulovala som, vzťahy majú byť založené na vzájomnom porozumení. Vyhlásila som týždeň anglickej kuchyne. Mohla som ho vlastenecky sabotovať a pripravovať najstrašnejšie anglické gebuziny, ale na to sa máme priveľmi radi.

Vybrala som Shepherd‘s Pie – jedlo, ktoré údajne vymysleli ženy anglických pastierov oviec. Ochutnala som ich niekoľko, kým som sa odhodlala vyrobiť svoj vlastný. Prvý raz som ho pripravovala pred piatimi rokmi. Priznávam, že som narobila pár nepodarkov, a že keď som si myslela, že je už dokonalý, narazila som na fajnšmekra, ktorý tvrdil, že musím na ňom zaručene niečo zmeniť. Ten, čo vám ponúkam dnes, je odskúšaný a nielen anglickými maškrtnými jazýčkami odklepnutý. Toto je definitívna podoba toho receptu a nebudem ju meniť ani za svet, lebo takto nám chutí už niekoľko rokov a ak nejaká iná verzia existuje (akože určite existuje), nech od závisti pukne.

Na Shepherd’sPie budete potrebovať:

1 kgmletého jahňacieho mäsa
2 veľké mrkvy
1 veľkú cibuľu
1 strúčik cesnaku
1 lyžicu sušeného rozmarínu
1 lyžicu sušeného oregana
1 lyžicu sušenej mäty
1 lyžicu sušeného tymianu
pol lyžice červenej papriky
pol lyžice čierneho korenia
4 rajčiny
1 pohár hrášku
1 menší koreňový zeler
3 lyžičky soli
1,5 dcl hovädzieho vývaru (môže byť aj vývar z kocky)
olej

Väčšinu ochucujúcich rastlín (petržlenovú vňať, bazalku, mätu, rozmarín, tymian) si vypestujem doma a naozaj sú nenáročné. Stačí im malý črepník a darí sa im aj na svetlom balkóne. 1 lyžica sušenej rastlinky zodpovedá asi 6 – 7 lístkom/vetvičkám čerstvej.

V hlbokej panvici alebo woku zohrejeme 4 lyžice oleja, do ktorého vysypeme jemne pokrájanú cibuľu a cesnak. Tie smažíme na miernom ohni do zmäknutia. Po zmäknutí postupne pridávame zomleté mäso a miešame. Keď zhnedne, doložíme nadrobno nakrájané rozpučené rajčiny a na kocky pokrájanú mrkvu a zeler. Mäso pustí šťavu, ale ak sa aj po pridaní rajčín bude lepiť na spodok panvice, treba ho podliať vodou. S tou musíme byť opatrní, nie je súčasťou receptu, slúži len na udržiavanie mäsa v sukulentnom stave. Dusíme asi 20 minút a potom pridáme hrášok, koreniny a sušené bylinky. Takto dusíme ďalších 20 minút a občas premiešame.

Medzičasom okrájame 4 – 5 väčších zemiakov, uvaríme ich v slanej vode a s maslom a mliekom spracujeme na pyré.

Po 40 minútach bublajúcu masu jemne posýpame zemiakovým škrobom a prilievame z hovädzieho vývaru. V tejto fáze miešame intenzívnejšie. Mali by sme dosiahnuť kydavú konzistenciu. Ak ju už máme, odstránime panvicu zo sporáka a necháme ju v pokoji vybublať. Potom obsah s citom nakydáme do jenskej misy, rovnomerne rozložíme do všetkých rohov a pomocou ploskej varešky prikryjeme zemiakovým pyré. Ak je pyré husté, alebo mäsová zmes riedka, mohlo by sa stať, že sa obe zložky premiešajú, preto odporúčam nechať mäso trochu odstáť. Zbytočná voda sa odparí a masa trochu pri chladnutí stuhne. Takto naloženú jenskú misu vložíme do trúby vyhriatej na 180 stupňov. Bude to trvať ďalších 20 minút, kým zemiaková pokrývka začne vykazovať známky HOTOVO. Vtedy posypeme povrch zemiakov najemno nastrúhaným tvrdým syrom a necháme ho ešte pár minút dôjsť vo vypnutej trúbe. Syr sa na zemiakoch pekne rozpustí a môžeme servírovať jednu z najlepších anglických gebuzín.

Ak toto jedlo podávame deťom, dokážeme nakrájať 8 porcií, ktoré len tak z plezíru skrášlime hráškom alebo brokolicou. Ak je obed určený dospelým, štedro uhostíme šiestich. Nezabudnime však na pestrejšiu varenú zeleninu a servítky. Poznáme dospelých!

Možno sa vám to vidí ako gebuzina, ale podáva sa to vo všetkých vychytených anglických reštauráciách ako tradičné jedlo a je mimoriadne populárne. V samotnom mieste svojho vzniku má viacero variácií. Môžete pridať huby, červené víno, či odobrať mrkvu a mätu. Môj recept na Sheperd’s Pie je definitívny, ale ak sa vám žiada, vylepšite si ho tak, ako bude chutiť vám a vašej rodine. Ak na niečo geniálne prídete, dajte vedieť, možno jedného dňa pristúpim na vašu verziu. A ženy anglických pastierov možno radi priznajú, že niekde chybili. Veď ako by to bolo, keby sme nevedeli oceniť vône a chute aj iných krajov.

Keď niekto ohovára anglickú kuchyňu, spomeniem si, ako Jacques Chirac po diplomatickej návšteve u Tonyho Blaira v Londýne urážlivo skritizoval všetko, čím bol pohostený. Spomeniem si tiež, ako Zeman po dovolenke v Tatrách vyhlásil, že Martiner je dobrý akurát tak na odkladanie zubnej protézy pred spaním. Nie som moralistka, ale nie je to pekné. Žiadne jedlo ani žiaden nápoj neboli vymyslené s cieľom niekoho otráviť, a tie, čo zvykla pripravovať mamička alebo babička, nech už sú najprapodivnejšie, niekomu vždy chutia domovom, detstvom a starými dobrými časmi.