Večera pre svokrovcov

Sú isté príležitosti, napríklad prvé pozvanie svokrovcov na obed, keď to jednoducho nemôžete odfláknuť bravčovou konzervou. Tí moji nie sú až takí nároční, ale chcela som im ukázať, že sa mladému pánovi pri mne darí fajn a že tie zhodené kilá nie sú výsledkom nevyváženej stravy, ale večerného behania.

Trochu som to s tým predvádzaním prehnala, svokrovci boli nadmieru spokojní. Pri odchode sa sami pozvali aj na ďalší týždeň a s radosťou mi oznámili, že privedú aj tetu Milly s manželom. Ako správna novopečená nevesta som zaťala zuby a vykúzlila nacvičený čarovný úsmev číslo 6, indikujúci, ako veľmi som sa potešila. To som ešte nevedela, že ich návštevy sa stanú železnou pravidelnosťou.

Teta Milly nám z vďačnosti darovala do domácnosti starú rozheganú obývačkovú stenu, vydratý strapcovitý koberec, nefunkčný pletací stroj, 10 x obliečky na periny z roku 1976, dva vyschnuté kaktusy a sadu kvetináčov. Jedného dňa som povedala dosť a odvtedy sme si museli viac ako polroka vymýšľať, že soboty sme začali „akože“ tráviť s miestnymi ornitológmi a v nedeľu „akože“ chodievame na kresťanské stretnutia. Keď už nám to po čase začalo byť trochu blbé, zasa sme ich pozvali. Oni si skromne nakázali to isté a skromne tiež prizvali tetu Milly s manželom. Keby sme sa „akože“ nevrátili späť k svojim pôvodným víkendovým aktivitám, dnes si môžeme otvoriť starožitníctvo. Našťastie, svokrovci mali pochopenie pre našu neochvejnú vieru v Boha a našu grínpisácku lásku k operencom a načas sa nás zasa prestali vypytovať, čo robíme v nedeľu.

Z rodinných návštev sa však nikdy celkom nevyzujete, nech by ste trebárs aj v pondelky po večeroch „akože“ očkovali hady proti tetanu, v utorky vytrieďovali v záhrade červené mravce od čiernych, v stredy učili papagája spievať Elvisa a na každý ďalší deň v týždni mali vyhradenú inú záujmovú činnosť. Keď sa ma asi po ďalšom roku vyhováračiek manžel spýtal, či v nedeľu zasa „akože“ musíme ísť na kresťanské stretnutie, kapitulovala som s tým, nech už mi ale do chalupy nenosia žiadne staré krámy. Keď na moje požiadavky napokon pristúpili, nebolo sa prečo extra stresovať, nakázali si zasa to isté. Dnes toto jedlo varím aj po slepiačky a hoci ma ich návštevy stáli kopec peňazí za odvoz starých harabúrd na skládku, ešte vždy sa dám sem-tam ukecať. Recept som upravila pre 4 osoby.

Na večeru pre svokrovcov potrebujete:

4 morčacie prsia
2 dlhšie póry
4 tenké plátky anglickej slaniny
kremžskú horčicu
8 šparglí
8 zemiakov
maslo
mlieko
soľ
korenie
Vegetu
niečo zelené

Na doštičku prestrite plátok anglickej slaniny a prikryte ju plátkom morčacích pŕs. Tie podľa možnosti predtým vymláťte tĺčikom na mäso, alebo rozvaľkajte ťažkým kamenným valčekom. Na každú porciu mäsa potrebujete 1 lyžičku horčice. Rovnomerne ňou potrite prsia a posypte korením. Póry rozrežte na 4 diely rovnako dlhé, ako je šírka kuracích pŕs. Položte ne okraj mäsa a zaviňte aj so slaninkou, ako keby ste rolovali vydratý strapcovitý koberec. Prepichnite špajdľou, aby sa rolka neotvárala a vložte do jenskej misy. Ďalšie rolky robte navlas rovnako. Ukladajte ich v jenskej mise tesne vedľa seba, pomôže to udržať tvar. Misu dôkladne prikryte alobalom, aby mäso neobschlo a aby sa v trúbe rýchlo neprepieklo. Ja túto prípravu robím deň dopredu, takto si jednotlivé zložky dostačujúco povymieňajú pachy a chute. Na druhý deň podlejte rolky pohárom vody s rozmiešanou lyžičkou Vegety, alebo hydinovým vývarom, rozohrejte trúbu na 200 °C, poslednýkrát sa ubezpečte, že fólia tesní a vložte to všetko na strednú mriežku do prostriedku na 50 – 55 minút. Rolky by sa mali jesť čerstvé, neodporúčam ich zamrazovať ani prihrievať, pretože slaninka je na teplotu chúlostivejšia ako morka. Zohrievaním v trúbe alebo mikrovlnke príliš schrumkavie a ak ju budete chcieť zachraňovať, morka a pór budú nedohriate. Zohrievať jednotlivé zložky individuálne tiež neodporúčam. Celá námaha rolkovania by nemala zmysel.

Ak teda chcete mať na tanieri všetko v pravý čas, po 30 minútach sa pustite do zemiakov. Ak máte možnosť kúpiť čisté zemiaky, šúpať ich netreba. Ušetríte si čas a aj vitamíny v šupke. Len ich nakrájajte na štvrtinky a uvarte v osolenej vode. Po zmäknutí vodu vylejte a nechajte na nich roztopiť lyžicu masla. Potom zalejte teplým mliekom a pogniavte do takej konzistencie, akou sa radi predvádzate.

Na prepláchnutých špargliach odrežte oschnuté konce a vložte do osolenej vriacej vody asi 5 minút pred vypnutím trúby.

Hotovo.

Celá paráda spočíva v tom, ako večeru naaranžujete na tanieri. Klasickým aranžovaním – 12 hodín zemiaky, 8 hodín mäso a 4 hodiny zelenina – chuť jedla neovplyvníte, ale ovplyvníte chuť do jedla, a to niekedy až tak, že to oľutujete, takže tento krok je dobrovoľný a na vlastné riziko. Estetiku tanieru pridáte, ak zemiakové pyré umiestnite skôr kopcovito ako ležato uprostred taniera, rolku, tentoraz už bez špajdlí, opriete o pyré z ľavej strany a dve prekrížené špargle hlavičkami hore z druhej. Každú porciu jemne polejte 2 – 3 lyžicami šťavy z jenskej misy. Finálnou bodkou pred servovaním je niečo zelené na dokrášlenie. Ak nemáte klasickú petržlenovú vňať, použite hocičo zelené okrem ihličia. Stačí väčší lístok mäty, medovky, koriandru, alebo bazalky, zapichnutý v zemiakoch medzi špargľou a rolkou. Z vlastných skúseností viem, že ho nikto jesť nebude, pokochá sa celkovým dizajnom obsahu taniera a odloží ho nabok. Tiež viem, že tých šparglí by ste mali spraviť viac, ony sa totiž vždy zjedia ako prvé.

Vrelo odporúčam precvičiť si svoje dizajnérske vlohy vymýšľaním iného nápaditého usporiadania jednotlivých zložiek a dekorácií. Iniciatíve sa medze nekladú. No nepreháňajte to priveľmi, mohli by ste to ľutovať. Ak sa obávate dôsledkov, pošlite recept svokre a prihláste sa u nej v nedeľu na večeru. Prineste pár starých obrusov a hrdzavú cirkulárku, ani sa nenazdáte, ako rýchlo zabijete dve muchy jednou ranou.