Lodné nadstavby a kapitánske mostíky na brehu rieky

Keď v roku 2005 v Bratislave zbúrali Dom lodníkov, málokto vedel, že iný dom lodníkov pokojne stojí na svojom mieste. Starý dom lodníkov stojí v susedstve Mosta Apollo, hneď vedľa peknej budovy výmenníkovej stanice v Zimnom prístave. Od toho zbúraného je starší o niekoľko desiatok rokov.

Inšpiračný zdroj vychádzajúci z architektúry lodí
Funkcionalistická budova, neprehliadnuteľná najmä vďaka pozorovacej veži, bola postavená v rokoch 1940 – 1942. Stavbu si objednala a financovala účastinná spoločnosť Slovenská dunajplavba. Dom začal slúžiť na ubytovanie posádok lodí i na stravovanie lodníkov a zamestnancov prístavu. Hlavnou charakteristickou črtou stavby sú zaoblené bočné fasády a spomenutá vyhliadková veža. Takto dokumentuje svoj inšpiračný zdroj vychádzajúci z architektúry lodí. Lodné nadstavby a kapitánske mostíky akoby sa preniesli na breh. Nejde o ojedinelú inšpiráciu. V prvej polovici 20. storočia takýmto spodobnením bolo postavených viacero budov pre potreby železnice, ale aj napríklad hasičov. Pozorovaciu vežu s pásovým oknom má aj požiarna zbrojnica z rokov 1931 – 1932 v Ružomberku.

Interiér budovy tvorí pomerne veľká jedáleň na prvom poschodí. Striktne rozdelená na časť pre mužstvo a dôstojníkov. Štandardné ubytovacie priestory sa neveľmi odlišujú od najobyčajnejších hotelových izieb. Štvrté poschodie skrýva malé prekvapenie. Dva byty, ktorým nechýba hosťovská izba, kuchyňa, špajza, miestnosť pre slúžku, WC a kúpeľňa.

Autorom projektu zaujímavej budovy je Július Lehocký. Málo známy bratislavský rodák, slovenský architekt, ktorý napriek tomu realizoval niekoľko dodnes viditeľných objektov. V Bratislave je to napríklad projekt podstavca pre sochu P. O. Hviezdoslava. Ale aj nerealizovaný projekt hvezdárne a planetária, ktorý plánovala postaviť Štefánikova astronomická spoločnosť na Napoleonovom vŕšku. Autorský podiel má na stavbe ústrednej kuchyne, jedálne a klubovne nemocnice v Martine, infekčného pavilónu nemocnice v Trenčíne a pre Dunajplavbu pripravil aj projekt rekreačného zariadenia pre zamestnancov v Kráľovej Lehote. Je veľmi pravdepodobné, že s Dunajplavbou spolupracoval intenzívnejšie a v dlhšom časovom období. V Komárne sa totiž nachádza typovo veľmi príbuzná budova bratislavskému Domu lodníkov. Bolo by však predčasné tvrdiť, že jej duchovným otcom je Július Lehocký.

Bombardovanie prežila, nás možno nie
Krušné chvíle budova zažila počas bombardovania neďalekej ropnej rafinérie Apollo (16. júna 1944). Letecký nálet, ktorý zničil rafinériu, poškodil aj Dom lodníkov. Rozsah škôd nie je známy, ale za zmienku určite stojí, že v tom čase ubytovaní lodníci mohli pokojne využiť protiletecký kryt, ktorý sa nachádza v suteréne. O kvalite stavby, ktorú realizovala bratislavská spoločnosť Bohumíra a Martina Zaťkovcov, hovorí aj to, že napriek všetkým opravám a úpravám ostali na budove zachované pôvodné rolety značky Essling, dvojité drevené výplne balkónových dverí a okien, zábradlie schodiska a najmä terazzová dlažba vstupnej haly. Tá síce pôsobí popri vstupných halách funkcionalistických stavieb bánk a úradov ako ich veľmi chudobný príbuzný, ale je v nej pekne zachovaný motív ružice s farebne odlíšeným severom. Popri týchto konštatovaniach pôsobí priam zábavne argument, ktorý použil súčasný majiteľ objektu, Slovenská plavba a prístavy, a. s., aby odmietol zápis budovy medzi kultúrne pamiatky. Budova má údajne narušenú statiku, viditeľné praskliny a v žiadnom prípade ju nie je možné využívať. Jediným vhodným riešením pre ňu má byť jej zbúranie. Ľahko posúdiť, že to asi nie je správne riešenie, pretože v budove je dodnes prevádzkovaná rádiostanica pre spojenie s plavidlami riečnej a zaoceánskej lodnej dopravy.

Zakonzervované čaro zimného prístavu
Dokonca aj pamiatkari sa prihovárajú za využitie budovy na administratívne účely, prípadne za umiestnenie múzea lodnej dopravy práve sem. Pokus o jeho prevádzkovanie na lodi Kriváň, ktorým sa tak pýšil Ľubo Roman, vyznel veľmi neurčito. Ak si k tomuto všetkému pripočítame blízkosť objektov ako Sklad č. 7, spomenutá výmenníková stanica, máme na krátkom úseku bratislavského nábrežia tri viac-menej unikátne stavebné pamiatky. Zabudnúť netreba ani na to, že Zimný prístav sa začal budovať v roku 1897. Jeho podoba sa za celé roky len málo zmenila. Táto časť Bratislavy má svoje zakonzervované čaro a akékoľvek unáhlené zásahy ho môžu ľahko zničiť.