Stoka, šperk architektúry a ako to fotografovať

Sprevádzkovanie zatiaľ posledného bratislavského mosta cez Dunaj bolo pravdepodobne pozitívnym prínosom pre cestovanie Bratislavčanov. Mnohých určite potešili aj nové pohľady na Bratislavu. Podľa množstva sviatočných aj profesionálnych fotografov pohybujúcich sa na lávke pre chodcov bolo jeho otvorenie prínosom aj pre fotografujúcu verejnosť. A možno si niektorí až vtedy všimli nenápadnú, ale veľmi peknú jednoposchodovú tehlovú budovu v tesnom susedstve Zimného prístavu. Pre milovníkov technických pamiatok a milovníkov priemyselnej architektúry 19. a 20. storočia sa zviditeľnil drobný, ale veľmi zaujímavý šperk priemyselnej architektúry. Čerpacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave.

Kadiaľ viedla bratislavská stoka
Bratislava sa projektu všeobecnej verejnej kanalizácia dočkala až v rokoch 1897 – 1904. Vodopisné oddelenie Ministerstva vnútra v Budapešti doň začlenilo asi 20 km stôk postavených v 18. a 19. storočí. Projekt počítal s hĺbkou kanálov tak, aby horná hrana stoky bola 2,5 m pod povrchom ulice. Zberač horného pásma sa začínal na Račianskom mýte, pokračoval po Radlinského ulici, po Heydukovej, na Námestie SNP. Tu sa spojil so zberačom označeným ako „A XII“. Jeho zvláštnosťou bol nezvyčajný profil, ktorý slúžil na usadzovanie splavenín. Spoločne potom pokračovali po Štúrovej ulici cez Šafárikovo námestie. Splašky po päťnásobnom zriedení našli svoju cestu do Dunaja v blízkosti Starého mosta. Mimochodom, toto vyústenie bolo funkčné ešte v 70. rokoch 20. storočia a celé ďalšie desaťročie dobre viditeľné. Dnes je už zamurované. Hlavný zberač dolného pásma označovaný písmenom „A“ mal zabudované vretenové stavidlo. S jeho pomocou sa dal uzavrieť prepad do zberača počas vyšších vodných stavov toku Dunaja. Zabránilo sa tak zaťaženiu čerpadla prečerpávacej stanice v Zimnom prístave. Odľahčujúca stoka mala priemer 2 metre a bolo ňou možné vyústiť odpadové vody za každej výšky vodného stavu na Dunaji.

Budova čerpacej stanice a jej zariadenie
Drobná, ale veľmi pekná budova čerpacej stanice odpadových vôd v Zimnom prístave bola postavená v rokoch 1904 a 1905. Pôvodný maďarský projekt bol vo finálnej podobe doplnený o detaily secesnej výzdoby. Priečelie vonkajšej fasády je z tehlového muriva a na čelnej strane, nad miestnosťou uzáverov, vystupuje priestor obytnej časti. Celý dvojpodlažný objekt je obdĺžnikového pôdorysu, z ktorého na východnej strane vystupuje schodište. Na južnej strane je situovaná miestnosť uzáverov výtlačného potrubia.
Pôvodné technologické zariadenie tvorili tri čerpadlá s výkonom 600 l/s, s jednosmernými elektromotormi 44 kW. Dodávateľom zariadenia bola spoločnosť Ganz a Schlick z Budapešti. Elektromotory vyrobili v Magyar Siemens Schuckert Művek. Ich hodnota v čase zaobstarania bola 36 663 zlatých korún, čo bola len časť z celkových nákladov 3 000 000 zlatých korún, ktoré boli investované do výstavby kanalizácie a prečerpávacej stanice. Pre spoločnosť Pittel a Brausewetter z Viedne, ktorá uskutočnila stavebné práce, to bola na tie časy veľmi lukratívna zákazka.

Vďaka náletu funkčná až 90 rokov
V roku 1945 počas spojeneckých náletov na rafinériu Apollo a Zimný prístav bola zasiahnutá severozápadná časť objektu. Vďaka tomu, že ju po vojne opravili, ešte na začiatku 80. rokov 20. storočia sa využívali dve zo spomínaných čerpadiel. Ich súčasťou bolo aj vákuové čerpadlo Magyar Szabadalom, ktoré vyrobili v roku 1894. Pomocou veľmi dômyselnej sústavy posuvných remeňov a remeníc sa ním ovládal stavidlový uzáver na výtlačnom potrubí do Dunaja. V plnej prevádzke teda fungovalo takmer 90 rokov! Budova sa dočkala ďalšej renovácie v roku 1984. Dnes je veľmi pekne zachovaná. Pravdepodobne je však výhradne v súkromných rukách, využívaná ako obytná budova. Ďalší problém spočíva v tom, že sa nachádza v areáli Zimného prístavu. Po sprevádzkovaní mosta Apollo je možné prejsť z Pribinovej ulice až k brehu Dunaja. A popri brehu k samotnej budove. Okolie, ktoré bývalo najskôr priemyselnou zónou a neskôr staveniskom, je neupravené a v súčasnosti je akýmsi územím nikoho. Ťažko odhadnúť, dokedy tento stav vydrží. V krátkom čase tu má vyrásť nové mestské centrum. Možno bude opäť pevne oddelené od Zimného prístavu. Tým pádom aj od tejto peknej pamiatky.

Ako stanicu fotografovať
Fotografovanie budovy nie je technický problém, ide skôr o to, ako ju esteticky zaujímavo zachytiť. Osobne som zvolil čas, keď napadol sneh. Viem si však predstaviť budovu vo svetle vychádzajúceho alebo zapadajúceho slnka. V prvom prípade by som volil na fotenie skôr zimné alebo jarné obdobie, keď býva slnko nízko nad obzorom. Svetlo zapadajúceho slnka by zasa bolo zaujímavé v čase výraznejšej oblačnosti, alebo po prechode meteorologického frontu (frontálnej oblačnosti), keď máva dramatickejšie sfarbenie. Rovnako zaujímavú scenériu je možné dosiahnuť pri fotografovaní z pravého brehu Dunaja. Treba skúsiť dostať do záberu ako vodiacu linku konštrukciu mosta Apollo, na ktorej konci bude samotná budova. Ak to podporíte dlhým expozičným časom, čím rozmažete tok Dunaja, môže vzniknúť zaujímavo dynamický obraz. Žiaľ, ja som taký obraz nestihol urobiť. Krátko pred fotografovaním sa mi zlomil statív a príliš rýchlo sa menili svetelné podmienky. Samozrejme, k horšiemu.