Niektoré fotografie sú otázky, na ktoré nemám odpoveď

Výtvarná fotografia. Už samo osebe toto slovné spojenie u niektorých ľudí vyvoláva jemné mrazenie. Je výtvarná fotografia fotografiou? Patrí totálna štylizácia do fotografie? Je obraz výtvarne zmanipulovaný fotografiou? Alebo bude výtvarná fotografia jedinou pravou fotografiou preukazujúcou tvorivý talent v dnešnom svete zaplavenom obrazovým spravodajstvom? Na žiadnu z týchto otázok nová výstava Rasťa Čambála Identity v Everestfoto nedáva odpoveď. Rasťo Čambál prezentuje svoj pohľad na výtvarné poňatie fotografie. Svoju prácu s objektom a svoju prácu na navodenie subjektívnej nálady.

Aký je tvoj názor: je, alebo nie je výtvarná fotografia fotografiou?
Určite je. Pretože základ, kreslenie svetlom, ostáva. Je to práca s médiom. Neostáva iba pri stláčaní spúšte a snahe o technickú dokonalosť. Práve naopak. Stlačením spúšte sa proces tvorby iba začína a s využitím všetkých vlastností fotografického média má autor širokú paletu možností vyjadrenia.

Čo bolo pre teba hnacím momentom, aby si fotografiu poňal ako štylizovaný obraz?
Sebavyjadrenie. Potreba zo seba dostať pocity, ktoré v sebe nosím. Zvláštny pocit pri prezeraní starých fotografií, čo i len rodinných portrétov. Obdiv k maliarom. Zmes tohto všetkého ma i dnes posúva vpred. Je zaujímavé, že niektorí ľudia vnímajú takéto fotografie ako divadlo, ako niečo, čo nie je reálne, ako by svet pocitov a myšlienok nebol realitou.

V obrázkoch používaš symboly posúvajúce ich význam smerom k religióznemu, až mystickému poňatiu. Čo všetko môžeme za tým hľadať?
Čokoľvek, s čím sa divák stotožní. Fotografiám už nedávam názvy. Ponechávam divákovi možnosť využiť svoju fantáziu, životné skúsenosti. Stretol som sa už aj s diametrálne odlišnými výkladmi mojich fotiek. Nevadí mi to. Som rád, že si v nich každý nájde to svoje. Ja sa snažím zobraziť svoje pocity, názory alebo názory, s ktorými som sa stotožnil. Niektoré fotografie sú iba otázky, na ktoré nemám odpoveď. Mnohé fotografie sú veľmi osobné. V mnohých je náboženská téma, ale v podstate nie som veriaci, aspoň teda nie v chápaní západnej kultúry.

Ako sa stavajú k tvojej tvorbe modeli, ktorých používaš pri tvorbe?
Myslím, že asi normálne. Niektorých zaujíma, čo to vlastne budeme tvoriť, a niektorých nie. Oslovení modeli s fotografovaním buď súhlasia, alebo nie. Ale ak už súhlasili, tak s obsahom fotografie problém nemajú.

Fotíš aj klasickú fotografiu?
Okrem inscenovanej tvorby rád fotografujem krajinu. Ale nie klasicky. Samozrejme, čiernobielo a viac výtvarne. Aspoň sa teda o to snažím. Nie som typ fotografa, čo fotografuje všetko. Chystám sa ešte na akty, ale táto disciplína je veľmi náročná, tak neviem, ako dopadnú moje pokusy.

A fotografické vzory, nejaké osobnosti fotografie?
Vzory. S nimi je to ťažké. Ak ťa oslovia, máš problém. Musíš sa od nich odpútať. Ale oplatí sa ich študovať. Oslovilo ma svojou tvorbou viacero fotografov, ale naplno ma zasiahol zatiaľ iba J. P. Witkin. Kto ho chce pochopiť, musí si ho trochu naštudovať, pretože prvé zdanie veľmi klame.

Stále sa pretriasa téma digitál kontra analóg. Čím fotíš ty, najmä keď fotíš čiernobiele veci?
Nemôžem tvrdiť, že jedna z týchto alternatív je lepšia. Každá je na niečo vhodnejšia. Záleží na požiadavkách fotografa. Digitál neodsudzujem a nezavrhujem. Je to veľmi dobrý nástroj na vyfotenie sa, aby fotograf čo najskôr a čo najlacnejšie mohol zistiť, ktorý žáner ho zaujal najviac. Hovorím to z vlastnej skúsenosti a odporúčam to každému začínajúcemu fotografovi. Ale digitál je vhodný, samozrejme, aj na serióznu tvorbu. Má svoje špecifiká ako každý technologický proces. Je dobré ich poznať a výhody využiť. Ja som po roku 2005 prešiel opäť na analóg. Čierno-biely materiál. Začal som so stredným formátom, s ktorým dnes fotografujem hlavne krajinu. Na inscenácie teraz už viac používam veľký formát. Samozrejme, že som neobišiel ani pinholu. Je to úžasná skrinka. Spravil som s ňou niekoľko pokusov, ale, žiaľ, momentálne nemám čas sa jej naplno venovať.

Sú Identity pre teba už uzatvorenou záležitosťou, pripravuješ nové projekty?
Áno. Identity sú uzatvorené. Je to súbor fotografií, ktorým som začal zjednodušovať obrazovú formu. Ale netvrdím, že v tom budem pokračovať. Pracujem dosť intuitívne, takže sa nechávam sebou samým prekvapovať. V hlave a poznámkovom bloku mám materiálu dosť, len musím ešte nájsť spoločného menovateľa, trochu času a pustím sa do práce.

Ďakujem za rozhovor.

Výstava Rasťo Čambál – Identity trvá do 31. 3. 2008.