Nefalšovaná manipulácia s fotografiou

Na prvý pohľad to bolo ako stretnutie s filmami Karla Zemana. Len na prvý pohľad. V jednom okamihu akoby ožili tie kreslené trikové ilustrácie. V ďalšej chvíli sa však už naplno otvoril svet viacvrstvových fotografií. Obrazov zložených z mnohých a mnohých nielen fotografií, ale aj nápisov, ilustrácií, farieb a grafických vstupov. Jednoducho fantazijný svet výtvarnej fotografie.

Čo môže divák oceniť na výstave najviac, to sú nápady a odvaha, s akou boli realizované. V čase, keď digitálna a počítačová technika dovoľujú manipulovať obrazom tak, že výsledok je veľmi vzdialený od jeho pôvodnému charakteru, je najlepšie vychutnať si nefalšovanú prácu dobrej manipulácie. A Peter Bagi s dobrou manipuláciou prichádza. Podstatná časť je venovaná zvieratám. Počas vernisáže (a pravdepodobne aj počas celého trvania výstavy) si návštevníci mohli pozrieť prezentáciu na monitore počítača, ktorá zahŕňala akty, makrofotografiu a krajinu.
Zvieratá však zaujmú najviac. Najmä tým, že ide o málo opotrebovaný námet. Autorský rukopis je v nich najsilnejší. Žiaľ, občas, najmä keď autor koketuje s ezoterickejším poňatím fotografie, námet sa stáva plytkým a polovičato pôsobí vizuálna aj mystická stránka obrazu. Zbytočne vsunuté „staré nápisy“ do koláží divákovi nič nepovedia. Inšpirácia egyptskou mytológiou je ďaleko sympatickejšia a spracovanie astrologických symbolov (najmä bez hlbšej znalosti významu) sa dá v pohode akceptovať. Zoolit je jednoducho sviežim vánkom v zabehnutých klišé fotografických výstav. 

Niekoľko otázok autorovi Petrovi Bagimu:

Vaše práce nesú nezameniteľný punc výtvarného diela, ste absolventom niektorej z umeleckých škôl? 
Vyštudoval som školu umeleckého priemyslu v Bratislave, kde sa nepripravujú študenti len pre priemyselné využitie. Mojimi profesormi boli uznávaní výtvarní fotografovia a maliari. Napríklad pani Havránková-Marková, páni Krížik, Fila či Štrba. Od začiatku sa praktické cvičenia zameriavajú na výtvarné techniky, ktoré sa v praxi príliš nevyužívajú. Myslím, že stretnutia s takými osobnosťami zanechajú vo vnímavom študentovi ryhu na celý život. Mojou vysokou školou bola dlhoročná práca v STV, kde boli fotomontáže a koláže na dennom poriadku. A v tom čase bolo pre mňa vrcholom prijatie do SFVU v roku 1985.

Zoolit je séria o zvieratách. Kde vznikali prvé fotografie, ktoré sa stali základom koláží? Koľko portrétov toho ktorého tvora vznikne, kým si poviete, tento je v poriadku, tento použijem? 
Cesta do južnej Afriky a Zimbabwe, kde vzniklo niekoľko portrétov divej zveri. Altaj, Bajkal a Sibír. Tam vznikli aj série tzv. nemanipulovaných záberov krajiny a ľudí. Práve po tých cestách som začal pracovať na zvieratách. Obrázky už nie sú tvorené tak zložito. Zviera a autentická krajina. Jednoduchá montáž, alebo aj žiadna, len tonálne upravené pozadie ako pod zväčšovákom. Niekedy mi tieto úpravy trvajú pár minút, ale niekedy dni a kým na niečo prídem, tak aj roky. Ako napríklad pri znameniach. Niektoré sú veľmi jednoduché a iné tvorené z viacerých obrázkov. Sú kombinované aj s textami. No je pravda, že sú nezmyselné. Mám vytvorenú vlastnú abecedu z prehistorických znakov, ktoré sú pre diváka nezrozumiteľné. Niekedy aj v latinčine alebo v inom mŕtvom jazyku, napr. Bajankaraula je krajina Dropov (nie vtákov, ale zvláštnych ľudí, ktorí tam naozaj žili). Samozrejme, používam aj krásne nápisy a steny poškodené zubom času. Nie je dôležité, či to viete prečítať. Dôležitý je vnútorný pocit. A ani s ezoterikou to nemá nič spoločné. Každý fotograf sa snaží vyťažiť z danej situácie čo najviac. Preto keď je dosť príležitostí a materiálu alebo kariet, nafotím aj sto-dvesto záberov. Niekedy – ako pri nosorožcovi – je príležitosť iba jedna. Väčšina dobrých záberov sa dá vykompenzovať kvantitou, najmä pri aranžovanej či módnej fotografii, ale skutočne dobrá fotografia je zrejme dielom šťastia a náhody.

Má vo vašej tvorbe miesto aj klasická, nemanipulovaná fotografia? 
Technika stále napreduje a na prácu už nestačí iba fotoaparát a tmavá komora. PC sa bez kompromisu votrel na môj stôl asi začiatkom 90. rokov. Vtedy vznikli aj prvé manipulované fotografie. Klasická čiernobiela fotografia je dnes luxusom, ktorý si každý nemôže dovoliť. 

Ste majstrom počítačovej manipulácie fotografie. Prezraďte nám, aký je váš názor na vylepšovanie fotografií a manipulácie, ktoré majú ostať pred divákom utajené?
Treba si viac všímať fotografie v časopisoch. Ktorá z nich nie je upravená? Už len tlačidlo Jas/Kontrast provokuje k vylepšeniu. Alebo odstrániť materské znamienko. Dnes už každá fotografia má nejakú úpravu. Dokonca aj výstavné zväčšeniny nie sú nemanipulované. Dajte si, prosím, dole ružové okuliare. 
Ďakujem za rozhovor. 

Výstavu Petra Bagiho Zoolit si môžete pozrieť do 22. apríla 2007 v Everestfoto Gallery v Bratislave.