Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ľuboš Vodička | 19.6.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Fotografov je čoraz viac, dobrej fotografie však nie

Blank

Fotograf Igor Šperka predstavuje nielen klasický pohľad na krajinu, obohatený o panoramatický formát, ale aj výtvarné spracovanie. Pri príležitosti výstavy nazvanej Farby a tvary sme mu položili zopár otázok.

Na tvojej výstave návštevníci uvidia klasickú krajinársku fotografiu aj experimenty, ktoré vznikli úpravou v grafickom editore. K čomu inklinuješ viac?
Nedá sa povedať, čomu dávam prednosť. Záleží od toho, čo si fotografia vyžaduje. Niekedy mám pocit, že by som mohol spraviť fotografiu zaujímavejšou a potom experimentujem. Je v tom kus obrazového citu, ktorý sa snažím uplatniť. Pri niektorých som použil farebné tónovanie, pri iných som využil prirodzené farby. V poslednom období inklinujem k foteniu panorám skladaných z viacerých fotografií. Na výstave bude menšia časť krajiniek a panorám, väčšiu príležitosť však dostali abstraktné fotografie a kategória dizajn.
Pri dvoch fotografiách lesa som experimentoval s HDR úpravami. Jednu fotografiu lesa som dofarboval s cieľom pôsobiť trochu surreálne. Abstraktné fotografie, ktoré prezentujem, nie sú výsledkom experimentov v grafickom editore, dosiahol som ich využitím fotografickej techniky.

 

Krajina v tvojom podaní má skôr komorný až intímny charakter, napriek tomu na tvojej webovej stránke návštevníci nájdu aj „otvorenú“ krajinu v panoramatickom formáte. Čo z toho sa fotí ľahšie?
Ťažko povedať. Pre obe formy platí, že treba nájsť zaujímavý objekt, zaujímavé svetlo, uhol pohľadu. Pri fotení panorám si navyše treba dávať pozor, aby sa vyfotili všetky časti, ktoré sa majú spájať a ktoré majú dávať výsledný obraz. Ak čo len kus panorámy chýba, je celá práca zbytočná. Pri panorámach je teda práca navyše to spájanie a korekcia prípadných chýb, ktoré vzniknú pri spájaní.

V príručkách krajinárskej fotografie sa píše, že fotografovanie si treba pripravovať. Chodiť do prírody a robiť si poznámky k svetlu a miestu. Máš svoj recept na peknú fotografiu?
Recept na peknú fotografiu sa píše ťažko. Urobiť dobrú krajinársku fotografiu si vyžaduje veľkú dávku húževnatosti, citu a v neposlednom rade aj kúsok šťastia. Keď fotograf nájde vhodné miesto, ešte nemusí mať vhodné svetlo. Vtedy je dobré si na mieste pozrieť, odkiaľ by bolo dobré svetlo a v akom čase by to asi bolo. V prípade precíznych fotografov je toto spôsob, ako dosiahnuť maximálne výsledky. Vyžaduje si to však oveľa viac času i prostriedkov, pretože sa na dané miesto treba niekedy viackrát vracať. Nedávno sa mi stalo, že sme si vyhliadli vysokú horu a na internete zistili, kedy vychádza slnko, aby sme vedeli, kedy asi sa vydať na cestu. Žiaľ, v internetových výpočtoch nebol zahrnutý posun letného času, a tak sme na miesto prišli o hodinu neskôr, čo znamenalo, že slnko už bolo vonku a najkrajšie svetlo sme prepásli.

Tvoje obľúbené miesta na fotenie? Sú nejaké , na ktoré sa opakovane vraciaš?
Áno! Určite Karpaty sú pre mňa nekonečným zdrojom inšpirácie a aj každý les. Na tejto výstave mám veľa fotografií práve z karpatského lesa.

Máš svojho fotografického guru?
V krajinárskej fotografii je moja krvná skupina Filip Kulišev. Spôsob, akým vníma krajinu, mi je veľmi blízky. V architektúre som asi samorast a v kategórii dizajn mi pasujú pohľady Vlada Burjana.

Členom fotografického klubu FOPA si od jeho založenia. Myslíš si, že aj dnes má význam združovať sa do fotoklubov?
Určite áno. Je dobré udržiavať kontakt s fotografickou komunitou, poznávať názory iných, žiť s fotografiou.

Počul som aj názor, že fotoklub môže deformovať vkus jeho členov na základe väčšinového názoru. Nehrozí toto nebezpečenstvo z tvojho pohľadu najmä nevyhraneným autorom?
Súhlasím. Veľakrát som v klube dostával opačné alebo iné názory na moju fotografickú tvorbu. Myslím si, že je dôležité držať sa svojich predstáv. V umení sa každý snaží presadzovať svoj pohľad a slabšie alebo nevyhranené osobnosti môžu inklinovať k prijímaniu názorov ostatných. Je dobré vnímať názory ostatných, ale keď fotograf cíti, že chce ísť svojím smerom, mal by ten hlas počúvnuť. História dokazuje, že práve slávni umelci išli vo svojej dobe svojím smerom a niekedy aj úplne proti prúdu.

Čím fotíš? Akú techniku používaš?
Fotím výhradne na digitálnu zrkadlovku Nikon. Používam kvalitné objektívy, aj keď na abstrakty, ktoré prezentujem na výstave, je to asi jedno.

Máš okrem krajiny aj inú obľúbenú tému?
Áno. Architektúra, dizajn, abstrakt a prírodné detaily. Vo väčšine sa zaoberám farbami, tvarmi a svetlom. Skúšal som aj ľudí a portrét, ale nie je to celkom smer, ktorým by som sa chcel uberať. Na výstave nemám na fotografiách žiadneho človeka. Na dobré fotografie ľudí sa však rád pozriem.

S obľubou sa vo foto fórach pretriasa téma smerovania a stavu dnešnej fotografie. Ako to vidíš ty?
Dnešná fotografia zaznamenáva boom. Je to dané hlavne dostupnosťou digitálnych technológií. Mám pocit, že fotografov je čoraz viac, dobrej fotografie však nie úmerne. Napriek tomu sa objavujú aj zaujímavé talenty a celkovo to môžem hodnotiť len kladne.

Plány do budúcnosti?
Plánujem spojiť cestovanie s fotografiou, čo už chvíľu aj robím. Dubaj, Nórsko, Chorvátsko a Švajčiarsko boli destinácie posledných dvoch rokov. V budúcnosti by som rád navštívil Paríž, Toskánsko, Vysoké a Nízke Tatry, prípadne nejakú exotiku. Ukáže čas.

Ďakujem za rozhovor.

Výstava Igora Šperku Farby a tvary v galérii Everestfoto potrvá od 26. 6. do 26. 7. 2008.



Ľuboš Vodička  viac od autora »
Vaše reakcie [2]
:: Súvisiace reklamné odkazy
  
?