Niečo medzi Bavorskom a Šamorínom

Možno ste sa aj vy snažili zariadiť nejaký priestor v súlade s vlastnou predstavou domova. Možno ste aj vy narazili na realitu.

Moderný, či rustikálny? A čo vypchatá veverička?
Ak v našich príbytkoch kraľuje IKEA, nie je to náhoda. Ak totiž nemáte vzťah k „modernému“ štýlu, veľmi ťažko sa vám bude zariaďovať. Náš trh totiž ponúka sklo, antikoro a obrovskú hranatú koženú sedačku v opozícii stojacemu rustikálnemu štýlu, po definícii ktorého neúnavne pátram. Čo to je rustikálny štýl? Tmavá leštená kuchyňa z masívu s oblými profilovanými dvierkami, hodiaca sa skôr do domu v Bavorsku ako do Šamorína? Insitne pôsobiaci pomaľovaný kredenc po babičke, alebo prútie, šúpolie a modrotlač? A to som takmer zabudla na črpáky, valašky, kapce, parohy, vypchaté vtáky a veveričky. Vo väčšine konfrontácií na tému rustikálneho štýlu majú naši výrobcovia nábytku či interiérových doplnkov na mysli niečo medzi Bavorskom a Šamorínom. Táto virtuálna, geografická linka je príliš priama na to, aby zablúdila južnejšie, do Provensálska a Toskánska. Prípadne aj severnejšie, aby sme vidieckosť nepripisovali výsostne len teplu, čoho jasným príkladom je napríklad Švédsko či anglický vidiek.

Vietnamci, Poliaci a kus vlastnej kreativity
Ak prejdete všetky talianske, rakúske či švédske obchody s nábytkom a rozhodnete sa dať si nábytok vyrobiť aj tak na mieru, počítajte s tým, že sa musíte stať na chvíľu dizajnérom, predákom a zároveň musíte byť aj trochu technicky zdatný. Nevylučujem, že sa vám zíde aj maďarčina. Najlepšie je poskytnúť obrázok vo forme fotky. Ak taký k dispozícii nemáte, kreslite, a to veľmi presne, celky aj detaily. Aj tak sa vám totiž stane, že dáte fotku, a vyrobené kuchynské dvierka vyzerajú úplne inak. Argument dodávateľa, že „veď to je pekné, robili sme také aj Vietnamcom“ vás privedie do mdlôb. Ale pozor, lebo aj vlastné návrhy riešení, akokoľvek dobre vyzerajúce, ak majú spĺňať kritérium úžitkovosti, podliehajú prírodným zákonom, čiže nie všetko, čo si vymyslíte, musí zákonite fungovať.

Problémom masovo vyrábaného nábytku na trhu je práve masa, lebo v nej, žiaľ, stále platí, čo má sused, musím mať aj ja, a preto využijem veľkosť Schengenského priestoru a kúpim si na trhu v snehu rozloženú sedačku v Novom Targu. A tak sa domáci, prípadne poľskí producenti nemusia trápiť s dizajnom, zmenia akurát poťah, či prehodia opierku, prípadne nožičky. Môžete namietať, že predsa existujú aj iné možnosti, napríklad vycestovať za nábytkom aj ďalej, prípadne si ho objednať. Ja sa však zaoberám bežným, smrteľníckym, neluxusným príbytkom, ktorý sa snaží vzdorovať tradičným kvetovaným dekám Larisám, zakrývajúcim sedacie súpravy pred sedením či ležaním užívateľov, ktoré pokiaľ z našich príbytkov nevymiznú a aspoň nepootvoria dvere interiérovému dizajnu, nebude o čom.

Ladiči kontra eklektici
Nekoneční interiéroví ladiči to majú však omnoho jednoduchšie. Farebnosť v našich obchodoch nechýba. Plochy žabacej zelenej, jedovatej oranžovej, či krvavo červenej nám skáču do tvárí. Vystriedali porevolučnú sivú s fialovou, s frckami tyrkysovej v zamatovom vyhotovení sedacej súpravy. Ľahko takto nájdete prvoplánové oranžové či žabacie zelené doplnky k vašej ešte nezaschnutej krikľavo žltej stene, ku ktorej potom priložíte už nie nemodernú „obývačkovú stenu“, ale tu i tam skrinku a poličku vo farbe bukovej dyhy z Europamöblu. Je totiž identická s tým, čo máte na dlážke, a takto pekne vytvára vo vašej obývačke jeden nič nehovoriaci, kancelársky pôsobiaci celok.

Ak však nepatríte k nekonečným ladičom a máte radi veci, buď pre ich pôvod či surovinu, z ktorej sú vyrobené, a nielen pre ich hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť v peniazoch, máte problém. Sťahovanie vás vyjde draho. Budete so sebou trepať spálňu po babke, obraz po tete Jasmíne, obedovú súpravu Pirkenhammer z päťdesiateho šiesteho, niekoľko ručne robených dielok od vašich priateľov, pár úlovkov z blšáku, šliapací šijací stroj a aj síce jednorazovú, ale drevenú ikeovú lavičku. Ľahšie sa totiž rozlúčite s drevotrieskovými poličkami, skrinkami a oranžovým závesom, ktorý už nevyzerá in, ako s nadčasovou orechovou knižnicou a trošku vydratým ušiakom, ktoré si nájdu svoje miesto v akomkoľvek priestore. Vôbec totiž nebudú vyzerať out ani v kontraste so sklom či chrómom, ak ušiak prejde rukami čalúnnika Imra pod vašou starostlivou supervíziou.

Môj obdiv patrí ľuďom, ktorí vedia nájsť miesto aj črpákom na chalupe v Boci, prípadne srnčiemu parožiu na gazdovstve na Morave tak, že sa vám zdá, že to tam odjakživa bolo. Videla som množstvo interiérov typu „každý pes – iná ves“, ktorý vôbec nepôsobil gýčovo či rozbito, ale, žiaľ, aj veľa práve opačných.

Rustikálny na druhý pokus
V mojom pátraní som pokračovala, klikla som si na slovník cudzích slov a našla som toto: „rustikálny – sedliacky, vidiecky, ľudový; hrubý, sedliacky prirodzený, neotesaný; vyplývajúci z jednoduchého dedinského života”. Tak fajn. Pod týmto si každý nájde svoj lakovaný korok, vypaľovanú drevenú poličku a hlavne – dobre napodobenú patinu.

Mám rada interiéry, ktoré odrážajú pestrý ľudský život ich obyvateľov aj s ich dizajnérskymi a ľudskými prehreškami, ktorých sa v každej našej domácnosti nájde neúrekom. O to viac, keď o tom ich obyvatelia vedia.