Fusilli jedovitej Francúzky

Bolo to niekedy v deväťdesiatych rokoch, keď sa na Slovensku ocitla rodina zhovievavého francúzskeho diplomata. Žili si svoj diplomatický život plný presných hraníc odkiaľ pokiaľ. Francúzka sa neúnavne hádala so susedmi, že ona môže parkovať, kde chce, a nielen pred svojím domom a vysvetľovala, že ona má imunitu. V parkovaní hranice nepoznala. Presne mala stanovené aj hranice správania svojich detí, ktoré si veru nemohli robiť, čo chceli. Francúzka veru nemala božiu trpezlivosť.

Zhovievavý diplomat bol človek dobrých mravov. Trpezlivý, chápajúci otec, večne sa ospravedlňujúci, aj za svoju jedovatú Francúzku. Vždy sa ospravedlnil a bežal za svojimi diplomatickými povinnosťami spasiť aj ostatný svet. Bol to dobrák nad vecou. Ona sa starala o deti, domácnosť, svoju angličtinu a voľný čas. Varila, smiala sa nad našimi francúzskymi zemiakmi a s hocikým sa len tak nebavila. Po pár rokoch zo Slovenska odišli a viac som o nich nepočula. Až raz. Stretla som informátorku, ktorá mi v skratke povedala, že rodina sa vrátila späť do Francúzska, lebo diplomata „odvelili“ do krajiny, na ktorú len pomyslenie zaváňa viac kalašnikovmi ako dobrodružstvom. Zhovievavý diplomat asi niečo tušil, keď rodinu nebral so sebou. Rok strávil unesený v nejakej zemľanke bez svetla s polhodinovým pobytom na vzduchu denne. Jedovatej Francúzke to nedalo spávať ani po tom, čo ho vyhlásili za mŕtveho. Podrobnosti som sa nedozvedela, ale celkom jasne som si vedela predstaviť ten neúnavný boj Francúzky s ľuďmi, úradmi a veternými mlynmi o dobráka nad vecou, ktorý si zemľanku naozaj nezaslúžil.

Vybojovala to. Zanedbaného, traumatizovaného, ale hlavne živého ho dostala späť. Je mi viac ako jasné, že to nebola iba jej zásluha, ale možno viac náhoda nepresne namierenej guľky pri oslobodzovaní, či strabizmus v detstve zanedbávaného únoscu. Verím však v to, že Francúzka veľkú časť svojho jedu konečne minula na správnu vec.

Jej recept zakotvil v našej domácnosti nielen pre svoj pôvod a skvelú chuť, ale hlavne pre jednoduchosť. Názov som si poskladala z ingrediencií, čiže použitých cestovín tvaru fusilli a nepravého lososa – Theragra Chalcogramma (môžete sa to dočítať lupou na obale nepravého lososa), čo je v podstate aljašská treska. A nemusíte byť ani polyglot, aby ste „con” už poznali z nejakého jedálneho lístka.

Na Fusilli con Theragra Chalcogramma potrebujeme:

cestoviny z tvrdej pšeničnej múky (môžu byť aj farfalle, penne – len nie, preboha, fliačky!), tak do jednej väčšej jenskej misy od mamy
125 g nepravého lososa v oleji
1 kyslú smotanu
syr na strúhanie

Fusilli uvaríme podľa návodu, dáme do misy, pridáme nepravého lososa BEZ oleja, smotanu a nastrúhaný syr.

Všetko za typického ločkavého zvuku premiešame a zjeme, buď teplé alebo studené, ak vám ešte niečo na dne jenskej misy večer či ráno po príchode z práce zostalo.