Prvý programátor bol žena. Ada Lovelace

Devätnáste storočie bolo v západnej Európe intelektuálne zaujímavým časom. Aspoň pre tých, ktorí si mohli dovoliť prepych vypĺňať čas poznávacími aktivitami. Je fascinujúce čítať dnes o tom, ako viktoriánska smotánka navštevovala salóny vtedajších vedecko-technických revolucionárov. A ako sa štúdium matematiky predpisovalo ako liek na nepokojnú dušu.

V prvých rokoch devätnásteho storočia bol žiariacou hviezdou britských salónov a bálov lord Byron. Geniálny básnik, charizmatický, i keď telesne postihnutý zvodca žien, bohém jednou rukou rozdávajúci potrebným a druhou požičiavajúci si, trvalo neschopný udržať svoje financie v kladných číslach, podozrivý z incestného vzťahu so sestrou. Do tohto muža sa zaľúbila chladná, rozumná a vo vedách i umeniach vzdelaná lady Annabella Milbankeová. Po niekoľkých rokoch stretávaní a rozchodov sa zobrali. Manželstvo vydržalo rok. 10. decembra 1815 sa z neho narodila dcéra Ada Byronová. Jej matka, medzičasom znechutená správaním lorda Byrona, chcela dcéru pred vplyvom otca za každú cenu ochrániť, manžela opustila a nikdy mu neumožnila Adu stretnúť.

Kráľovná vedy 19. storočia Mary Somervilleová – Adinou mentorkou
Ada vyrastala v privilegovanej rodine. Bratranec jej matky, lord Melbourne, bol v tridsiatych rokoch britským premiérom a rodina lady Milbankeovej udržovala blízke vzťahy s dvorom kráľovnej Viktórie. Jej matka sa postarala, aby Ada dostala – aspoň podľa jej predstáv – najlepšiu výchovu. Ako hrádzu proti možným prejavom otcovej emotívnej povahy použila chladnú a vecnú aritmetiku. Plán sprvu vychádzal. Adu matematika i ostatné prírodné vedy nadchli. Začiatkom tridsiatych rokov devätnásteho storočia jej vnímanie sveta zmenila kniha Christiana Lyella o geológii. Z dnešného pohľadu skôr nudná štúdia, ale vtedy po prvýkrát presvedčivo faktami doložila, že svet nevznikol za šesť dní božieho stvorenia. Vzápätí sa zoznámila s Mary Somervilleovou, matematičkou a fyzičkou, označovanou za kráľovnú vedy 19. storočia, jednou z mála žien, ktoré v tých časoch publikovali svoje práce vo vedeckých časopisoch. Mary sa stala Adinou mentorkou a uviedla ju do salónu Charlesa Babbagea. Chodievali k nemu na pravidelné „soiré“, na ktorých predstavoval svoje technické projekty. Tu Ada videla aj prvý Babbageov počítací stroj – tzv. aritmetický stroj. V tom čase bola posadnutá číslami a hľadala možnosti, ako nimi vyjadriť svet. V aritmetickom stroji videla možnosť svoj plán realizovať.

Železnica ako prostriedok zmeny chápania času a priestoru
V roku 1835 sa Ada vydala za Wiliama Kinga, baróna z Ockhamu. O tri roky neskôr sa stali grófom a grófkou Lovelace. Po svadbe sa im rýchlo za sebou narodili tri deti, ale tie ju od záľuby vo vedách neodtiahli. V štyridsiatych rokoch začala Británia budovať železnicu, ktorú Ada Lovelace vnímala ako prostriedok zmeny chápania času a priestoru. Čas potrebný na cesty medzi ockhamským sídlom a Londýnom sa výrazne skrátil. Priestor sa subjektívne zmenšil, ale menila sa aj krajina, ktorú po prvýkrát v ľudských dejinách formovala technika – napríklad aj železničnými viaduktmi – a nie príroda. Vzápätí bol objavený telegraf, ktorý priniesol nielen nový spôsob šírenia informácií, ale i strach z odpočúvania. Ten vyvolal záujem o šifrovanie, čo bolo zase pole pre využitie Adiných matematických zručností.

Už vtedy však bolo jasné, že lady Milbankeová svoju dcéru pred poetickým duchom jej otca neuchránila. Ada sa rovnako vášnivo zaujímala o vedu aj umenie. Stále viac sa zaoberala protikladmi medzi dušou a telom, vášňou a intelektom, poéziou a vedou. Rovnako ako matematika ju zaujímal mesmerizmus.

Prvý návrh počítačového programovacieho jazyka
Charles Babbage medzitým vymyslel pokročilejší variant svojho počítacieho stroja – analytický stroj. Adu požiadal, aby o ňom napísala výkladový článok. Ada vo svojom rukopise poukázala na možnosť stroja spracovávať rozhodovacie bloky a nekonečné slučky a pracovať so symbolmi namiesto čísel. Tento koncept mnohí považujú za prvý návrh počítačového programovacieho jazyka. Možnosti analytického stroja vo svojom článku ilustrovala návodom, ako ho použiť na výpočet Bernouliho čísel – jej návod bol vlastne prvým počítačovým programom v histórii. Článok vyšiel v roku 1843. Návrhy Ady Lovelace však nebolo možné preveriť v praxi. Babbageov analytický stroj bol iba technickým projektom. Jeho realizácia bola nad sily vtedajšieho strojárstva. Nedávno, pri príležitosti dvojstého výročia Babbageovho narodenia, ho v Londýne podľa pôvodného projektu postavili – a fungoval podľa predstáv svojich autorov.

Ada Lovelace mala s analytickým strojom aj odvážnejšie plány. Sledovala pokroky lekárskej vedy devätnásteho storočia vo výskume mozgu a skúšala vytvoriť matematické modely zmyslových vnemov, ktoré by bolo možné vypočítať pomocou zdokonaleného analytického stroja. Zoznámila sa s Andrewom Crosseom, s ktorým experimentovali s elektrinou a s možnosťou vytvoriť umelé stvorenie. Hľadali model spájajúci matériu a dušu, ktorý by nervové procesy odvodzoval z vlastností jednotlivých atómov a molekúl. Je možné, že práve Crosse bol pre Mary Shelleyovú predobrazom jej románového hrdinu, doktora Frankensteina.

V roku 1850 Ada Lovelace a Charles Babbage plánovali spoločnú knihu. Pravdepodobne mala byť venovaná matematike hudobnej kompozície. Lenže v tom čase Ade diagnostikovali rakovinu krčka maternice vo veľmi pokročilom štádiu. Zomrela 27. novembra 1852, dva týždne pred svojimi tridsiatymi siedmymi narodeninami. Bola talentovanou a originálnou mysliteľkou. Jej záujem o prírodné vedy nebol len rozmarom ženy, ktorá sa nikdy nemusela živiť prácou. Jej prínos pre neskorší vznik naozajstných počítačov a programovacích jazykov ocenilo Ministerstvo obrany USA, keď programovací jazyk, vyvinutý koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, nazvali ADA. Mnohí prírodovedci v druhej polovici dvadsiateho storočia nadviazali na jej snahu o vysvetlenie duševných pochodov z vlastností hmoty mozgu a o matematický model duše. Len štúdium a poznávanie už nie je obľúbenou zábavou vyššej spoločnosti.