Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 4.6.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Všade nájdeš to, čo si tam prinesieš

Blank

Do takmer čisto pánskeho pracovného kolektívu nastúpila nová sekretárka. Páni sú vyhranený konzervatívny klub s jasnými pravicovými názormi, zaoberajúci sa problémami vysokej vedy, politiky a kultúry, odmietajúci čokoľvek, čo zaváňa ženskými časopismi – horoskopmi, lunárnymi kalendármi, babskými receptami, okultnými praktikami, riešením žensko-mužských vzťahov – no proste pravoverní intelektuáli. Nová sekretárka je ich pravým opakom. Hneď ako nastúpila, jedinej žene tohto pánskeho kolektívu predpovedala vzhľadom na postavenie hviezd v jej horoskope ťažkosti vo vzťahu s partnerom a na pretrvávajúcu chrípku poradila zaručene fungujúce homeopatiká. Dáma z pánskeho kolektívu nedokázala sekretárke oponovať a ani jej naznačiť, aby tieto témy radšej v práci nevyťahovala, lebo páni ju prinajmenšom nepochopia a môže sa dočkať nepríjemných reakcií.

Do iného pracovného kolektívu nastúpila tiež nová kolegyňa. Prišla z výbornej súdržnej žensko-mužskej partie do prostredia rozhádaných sliepok. Ešte aj tí jediní dvaja muži medzi nimi boli homosexuáli, svorne s kolegyňami riešiaci, ktorá farba ladí s ktorou, ktorá hviezda spáva s ktorou a kto sa s kým nemôže už ani len vystáť. Nová kolegyňa sa sťažuje bývalým kolegom, že to nevydrží, že je to ubíjajúce a že už cíti, ako sama blbne a ešte chvíľu a začne zobať zrno.

Je to smutné, keď musí človek väčšinu svojho bdelého stavu stráviť medzi ľuďmi, s ktorými si nesadol. Nedá sa od rána do večera sedieť za počítačom, diskutovať cez internet s rovnako naladenými dušami a púšťať si na plné pecky hudbu do uší. Teda, dá sa to, ale musí byť ubíjajúce nemať s kým prehodiť pár prívetivých slov ani pri varení kávy, pri obede, pri kopírke či pri výťahu. So spriaznenou dušou, ktorá chápe rovnaké vtipy ako my, sa aj pracovné problémy riešia oveľa lepšie.

Byť v pozícii osamelého bojovníka nie je jednoduché. Niekedy je možno lepšie odísť. Horšie je uzavrieť sa do seba a do svojho virtuálneho sveta a v tom reálnom byť večne mrzutý. Skôr, ako to vzdáme a vyberieme si jedno z tých dvoch nie veľmi šťastných riešení, možno treba aspoň skúsiť hrdinsky zabojovať.

Všade nájdeš to, čo si tam prinesieš, povedala vraj mama jednej našej nemenovanej registrovanej diskutérky. Múdra žena to musí byť a ja si myslím, že jej múdrosti sa treba držať aj na kancelárskom bojisku. Treba tam doniesť to, čo tam chceme nájsť. Nie fyzicky, i keď aj to môže byť cesta dotiahnuť si so sebou spojencov, ale najmä vo svojej hlave. Ak tam chceme nájsť konflikty, hlúpe sliepky alebo povýšeneckých intelektuálov, tak ich tam stopercentne nájdeme. Ak tam chceme mať príjemných kolegov podľa svojho gusta, musíme ich objaviť a potom si ich pestovať ako vzácne kvetinky. Netreba im začať nosiť zásadnú študijnú literatúru a robiť obsiahle prednášky na svoje obľúbené témy. Stačí len v každom skúsiť objaviť tú stránku jeho osobnosti, ktorá s nami rezonuje. Nájsť spoločné témy, lebo s každým človekom sa vždy nejaká spoločná téma nájde, na tých stavať a tie rozvíjať. Aby nedošlo k omylu, nehovorím tu o žiadnej manipulácii s hlúpymi figúrkami, ale o vyladení sa na rovnakú strunu. Nemusí z toho vzniknúť priateľstvo na život a na smrť, ale denne malá dávka spriaznenosti je pre život rovnako dôležitá.

Možno sa to nepodarí. Možno to fakt nejde. Tá nová kolegyňa medzi sliepkami si nakoniec svoje miesto nenašla a radšej odišla hľadať spriaznené duše inam. Tá okultne naladená sekretárka sa zatiaľ drží veľmi dobre. Nikto jej doteraz nič otvorene škaredé a drsné nepovedal, lebo je veľmi milá, srdečná, ústretová a vnímavá. Dvaja najmladší páni z kolektívu si dokonca dali od nej vyložiť v kartách, kedy sa oženia. Len tak, z recesie. No nevyzerá to na začiatok jedného pekného priateľstva?



Elena Akácsová  viac od autora »