Jedzte len jedlo

Stála som pri chladiacom boxe a študovala akciové ceny a doby trvanlivosti na jogurtoch, keď sa pri mne pristavili starší manželia. Žena z toho páru vybrala z regálu jogurt so slovami: to má ten bifi-, bifi-oné, to je veľmi zdravé. Muž zamrmlal niečo o vysokej  cene, ale argument zdravia prevážil. Predsa len, starší ľudia už vedia, že nič cennejšie ako zdravie nemajú.

Prezliekala som sa v šatni s dievčatami z detského súboru a napomínala dve z nich, nech pred nácvikom pijú radšej vodu ako presladené malinovky, lebo z nich sa v ústach tvorí nadmerné množstvo slín a slintajúc sa dosť problematicky tancuje aj spieva. Dievčatá mi takmer jednohlasne odpovedali, že tam je predsa vitamín Cé, to je zdravšie ako voda!

Niektorým ľuďom sa veľmi páči reklama s deťmi, ktoré sa hrajú na obchod a hádajú sa, či tá kocka, s ktorou akože obchodujú je alebo nie je Pribináčik. Chlapec ochutná kocku a znalecky povie, že to nie je Pribináčik, lebo tam nie je kalcium. Nápad je to vtipný a iste si zaslúži aj nejakú tu medailu za kreativitu, ale mne sa tá reklama zdá vo svojej podstate priam obludná. Presne totiž dokumentuje, že už aj zdravá výživa sa stala módnou záležitosťou. Veď ešte donedávna v deťoch vyvolávalo napomenutie rodičov či iných dospelých mentorov, že niečo je zdraviu prospešné, minimálne odpor, ak nie priam dávivý efekt.

Človek by si povedal, čert to zober, že je to vplyv módy a reklamy, dôležitý je predsa výsledok, teda že deti zrazu s radosťou konzumujú zdravé potraviny. Nič však nemá od zdravej stravy tak ďaleko, ako priemyselne spracované potraviny plné éčok a konzervačných látok s pridaným stopovým množstvom nejakého umelo vyrobeného vitamínu, kyselín či iných ukrutne zdravo znejúcich prvkov. V tomto smere považujem už za čistý výsmech zdravého rozumu tvrdenie, že nejaká ropa podobajúca sa na maslo je dobrá na srdce a mozog.

Nechcem sa tu hrať na to, že rozumiem chemickému zloženiu stravy a procesom, ktoré sa dejú v tele, keď do neho ústami vložíme čistý rafinovaný cukor riedený vodou a obohatený o vitamín C. Možno tie omegatri či šesť či aké to kyseliny v tom margarínovom sajrajte skutočne robia srdcu lepšie ako kravské maslo. Resp. nerobia mu aspoň horšie. Ale čím častejšie sa dozvedám, čo všetko vedci objavili, že je zdraviu prospešné, a potom zase, že to nie je až také prospešné, ako sa pôvodne predpokladalo, prípadne je to úplne škodlivé, tým som voči označeniu „zdravé“ skeptickejšia. Preto ma veľmi potešilo, keď som si začiatkom roka prečítala v New York Times kritický článok na tému zdravá strava a vývoj poznania o nej v čase. Zdá sa, že zdraviuprospešnosť mnohých potravín je občas kratšia ako ich trvanlivosť.
Článok obsahoval aj niekoľko rád pre zodpovedných ľudí, ktorí by sa radi stravovali zdravo, ale už sú zo všetkých tých protichodných informácií úplne zmagorení. Tých rád bolo veľa, zapamätala som si len tri. Sú veľmi jednoduché, tak si ich dovolím ponúknuť aj vám. Dve radili oblúkom sa vyhýbať všetkým potravinám, ktoré majú nálepku zdravé a sú zložené z ingrediencií, ktorým poriadne nerozumieme, majú príliš dlhé názvy a vlastne ich nevieme ani poriadne vysloviť. Tá najlepšia rada však znela takto: jedzte len jedlo. Vyzerá to ako vtip, veď čo iné ako jedlo jeme, pravda je však taká, že skutočne všeličo. Pomôcka ako rozoznať jedlo od toho všeličoho znela: jedzte len to, čo by ako jedlo dokázala identifikovať na prvý pohľad aj vaša pra-pra-pra-babka. Tá rada je vo svojej jednoduchosti úplne geniálna. Nielen že tým nabáda jesť jednoduché a nespracované veci, teda najmä ovocie a zeleninu, ale potvrdzuje aj to, čo tvrdia niektorí ortodoxní vegáni, teda že by sme mali jesť najmä potraviny, ktoré majú v našom regióne tradíciu a sú z nášho podnebného pásma, lebo na tie je náš organizmus za stáročia lepšie uspôsobený. Inak povedané, radšej jedzte slovenské jablká ako kubánske pomaranče. Problém s touto radou môže nastať, ak vaša pra-pra-pra-babka pochádza z Kuby. Nuž, každé pravidlo potrebuje nejaké výnimky, aby mohlo platiť, všakže.