Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 14.1.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Všetci nadaní ku klavíru!

Blank

V každom človeku drieme množstvo utajených vlastností, schopností a nadaní. Mnohé z nich sú také silné, že skôr či neskôr sa nejako prederú na povrch. Na mnohé prídeme len šťastnou zhodou okolností či neuveriteľnou náhodou. A mnohé neobjavíme nikdy. Chceli by ste o všetkých vedieť?

V televíznej zábavnej talkšou rozprával trochu vážne a trochu nevážne prezident Českej akadémie vied Václav Pačes o vedeckom výskume a jeho význame pre Čechov a ľudstvo vôbec. Hovoril najmä o svojej vlastnej špecializácii, o skúmaní ľudského genómu, teda kompletnej genetickej informácii uloženej v DNA konkrétneho organizmu.

Ako dobrý a skúsený popularizátor vedy hovoril vtipne a zrozumiteľne. Vtipne a zrozumiteľne odpovedal aj na zámerne naivnú otázku moderátora, aby človeku neznalému vedeckých termínov vysvetlil, na čo je nám niečo také odťažité od bežného života ako genetický výskum. Či to má aj nejaký praktický význam pre obyčajného človeka.

Vedec povedal, že samozrejme má a pomohol si príkladom. Na svete sa vraj ročne narodí množstvo detí s hudobným nadaním Mozarta, ale mnohé sa v živote nedostanú ani len ku klavíru, nieto ešte k skladaniu hudby. Ak by sme z jeho genetickej informácie vyčítali, že má talent na skladanie hudby, koľko krásy by to prinieslo ľudstvu! Moderátor udivene zahvízdal, poďakoval hosťovi za podnetné slová, divákom za pozornosť a zaželal im dobrú noc. Tým to zhaslo. Nie však pre mňa. Predstavila som si ten nápad v praxi a nepríjemne ma zamrazilo.

Už to tu raz bolo a volalo sa to eugenika
Možno nielen mne okamžite napadla aj záporná stránka celej veci, teda že ak dokážeme geneticky odhaliť nadanie, asi vieme odhaliť aj jeho totálny nedostatok. Ale to tu už raz bolo, volalo sa to eugenika a tiež sa to začalo dobrým, ľudstvu prospešným úmyslom. Eugenika vychádza z teórie britského psychológa 19. Storočia, Francisa Galtona. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Preto by mali byť tí, čo sú nespôsobilí buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne, odradzovaní od plodenia detí. Ako každá myšlienka, v ktorej sa niekto chce hrať na Boha, aj táto sa pri realizácii poriadne zvrhla. Živnú pôdu našla v nacistickom Nemecku, kde jeden z prvých zákonov po roku 1933 umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi či fyzickými poruchami. Špeciálna jednotka s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť zabila 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program bol síce zastavený, ale eugenika našla svoju živnú pôdu v nacistických táboroch smrti. Neskoršie genetické výskumy odsunuli eugeniku medzi pavedy, ale ako vidno, priniesli iné vedecké možnosti, ako vytvárať silnú a nadanú rasu. Tentoraz nie cez rodičov, ale priamo cez deti.

Má človek povinnosť voči ľudstvu využívať svoj talent?
Netreba však hneď strašiť eugenikou a koncentračnými tábormi, dosť ma máta aj predstava, že u každého človeka sa nájde dostatok nejakého nadania, treba ho len správne podporovať a usmerňovať. Nepotrebujem si ani predstavovať situáciu, ako u malého austrálskeho domorodca kdesi v buši diagnostikujú mozartovský talent, a tak ho budú v mene krásy, ktorú zloží pre ľudstvo, denne trápiť hodinami klavíra, aj keď to celkom odporuje mentalite a spôsobu jeho doterajšieho života. Stačí mi, keď si predstavím niekoľkých mojich známych, ktorí sú nadaní talentom tak vrchovato, že by sa to z nich rinulo aj celkom samo. Napriek tomu vôbec nerobia veci, na ktoré majú nadanie, alebo to nerobia v množstve primeranom veľkosti ich talentu. A to z jednoduchého dôvodu – nemajú k svojmu nadaniu aj ďalšie potrebné vlastnosti – napríklad ambície, vytrvalosť či obyčajnú potrebu, nutkanie. Čo je však najdôležitejšie, cítia sa šťastnejší pri celkom iných činnostiach.

Keď sme pri tom osobnom šťastí a začali sme Mozartom, dlžno dodať ešte jednu vec. Možno jeho hudba priniesla ľudstvu veľa krásy a šťastia, ale jemu samotnému priniesla viac utrpenia ako čohokoľvek iného. Nech mi nikto nehovorí, že osobné šťastie jednotlivca nie je to najdôležitejšie, z čoho sa skladá šťastie celého ľudstva.

Ešte stále máte pocit, že by to bolo skvelé, keby sme sa všetci mohli/museli podrobiť genetickému testu nášho nadania?

Písané pre Nota Bene, upravené.



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [79]
:: Súvisiace reklamné odkazy