Kto to bol ten Coleslaw?

Pre niekoho sú dve kolieska paradajky a list šalátu v hamburgeri dostatočným dôvodom považovať sa za mimoriadne zdravo sa stravujúceho človeka. Vegetarián by sa schuti zasmial a za vzor by dal svoj prístup ku konzumácii jedla. Lenže podľa niektorých vegánskych puristov sa nezdravo stravuje aj on. Nielenže by sa podľa nich nemalo jesť mäso a tepelne či inak upravované potraviny, teda ani chlieb, tofu či varené zemiaky, ale ešte aj ten úbohý zvyšok potravín, čo zostal na výber – ovocie (len ráno na lačný žalúdok a nikdy nemiešať viac druhov!), surová zelenina, naklíčené zrná a orechy, by sa mal konzumovať výhradne z toho podnebného pásma, odkiaľ pochádzame a v tom ročnom období, keď prirodzene vo voľnej prírode zarodí alebo sa dá prirodzene skladovať.

Aj odhodlaný vegán-purista však tieto zásady len ťažko dodrží, veď ľudia dnes migrujú a miešajú sa hore-dole po zemeguli, nehovoriac o samotnej zelenine. V obchodoch celoročne dostať kúpiť zeleninu z celého sveta, a častejšie natrafíte na paradajky z Turecka ako z Dunajskej Stredy. Na domáci pôvod stravníkov ani potravín sa teda veľmi spoliehať nedá, najlepšie bude orientovať sa podľa vlastných chutí. Keď paradajky chutia ako umelá hmota a velikánsky hlávkový šalát vyzerá ako mutant, treba dať šancu aj najnižším a najvzdialenejším regálom so zeleninou, kde sa skromne uchádzajú o našu pozornosť prirodzení súpútnici našich predkov z mierneho podnebného pásma, v ktorom sa poctivo striedajú ročné obdobia. Sú to kapusta, mrkva, zeler a cvikla. Ani táto zelenina v zime na našom území prirodzene nedozrieva, dá sa však takmer celú zimu dobre skladovať bez akéhokoľvek konzervovania či spracovávania.

Pamätám si, že môj dedo Bulhar nechával kapustu cez zimu zakopanú hlbšie v zemi v zazimovacích jamách a vždy, keď išiel na trh predávať, zopár ich vykopal. Kapusta sa zberala neskoro, až pred príchodom silnejších mrazov. Dá sa prezimovávať aj v pivniciach, cez ktoré nevedú teplovodné potrubia, lebo najlepšie jej svedčí teplota okolo nuly. Myslím, že aj cvikla, mrkva či ďalšia koreňová zelenina sa prezimováva podobným spôsobom. Veľa Bulharov čerstvo vykopanú zeleninu však dnes už nepredáva, a tak sa musíme uspokojiť s tým, čo ponúkajú veľkosklady.

Aby sme zostali aspoň trochu trendy, nebudeme čerstvé vitamíny ničiť tradičným slovenským dusením, varením či zalievaním cukrovou vodou, ale v duchu hesla Pestuj lokálne, konzumuj globálne si radšej požičiame zopár šalátových receptov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

Pre milovníkov KFC pravdepodobne nie je Šalát Coleslaw neznámy, i keď majúc jedného z nich v redakcii sa neodvažujem tvrdiť, že by ho aj jedli. Ale možno si ho v menu pomedzi tú kuracinu aspoň všimli. Mňa zaujal v poľskom KFC, a tak som nadobudla mylný dojem, že to bude tradičný poľský šalát pomenovaný po nejakom slávnom Poliakovi, že je to taká úlitba nadnárodnej siete domácim chutiam. Nezmiatlo ma, ani keď som ten šalát o pár rokov neskôr videla v iných krajinách. Myslela som si, že to bol len medzinárodne úspešnejší produkt ako český pokus o presadenie hamburgera McBůček v inej obľúbenej sieti. Absolútne mi unikol slovný základ toho názvu – cole, teda iné pomenovanie pre hlávkovú kapustu. Nehovoriac o tom, že som ani len netušila, že v angličtine má kapustový šalát špeciálne pomenovanie slaw. Ale je celkom možné, že to slaw predsa len bude mať pôvod v nejakom poľskom, resp. slovanskom základe (Slav – Slovan). Dosť bolo etymológie, tu je základný recept: 

Šalát Coleslaw (čítaj koulslo)

Potrebujeme:

- natenko nakrájanú alebo nasekanú bielu kapustu
- nastrúhanú mrkvu
- majonézu/kyslú smotanu/jogurt
- olivový olej
- ocot/citrónovú šťavu
- cukor (nemusí byť, mrkva aj kapusta sú prirodzene sladké dosť, ale ak už musíte, použite aspoň nerafinovaný hnedý)
- soľ a čierne korenie na dochutenie

Kapustu nakrájame a mrkvu nastrúhame. Neuvádzam žiadne množstvá, pretože netuším, čo je v prípade šalátu pre vás jedna porcia. U mňa je to minimálne plný polievkový tanier, pre niekoho malá miska. Kúpte proste jednu menšiu hlavu kapusty a z tej narobíte šalát pre celú rotu. Keďže kapusta aj mrkva sa dajú dlho skladovať vcelku a nastrúhané a nakrájané v chladničke vydržia aj týždeň, pokojne nasekajte všetko v kuchynskom robote a nepoužitý zvyšok odložte na neskôr do chladničky. Do šalátovej misy nasypte kapustu a mrkvu. V pôvodnom recepte sú asi dve tretiny kapusty a tretina mrkvy, pomer si nastavte podľa chuti. Ja mám rada viac mrkvy ako kapusty. Ochuťte všetko šťavou z jedného citróna, ak nemáte, môžete použiť ocot, ale opatrne a radšej vínny. Jedna lyžička bude stačiť. Ak silou-mocou musíte cukrovať, tak dobre, cukor teda rozpustite v citrónovej šťave, ale fakt tam nemusí byť. Pokvapkajte to olivovým olejom. V tejto chvíli je to už dobrý a chutný šalát, dochutiť ho môžete lyžicou majonézy, prípadne kyslou smotanou či jogurtom. Nakoniec môžete dochutiť soľou a čiernym korením.

Na internete, samozrejme, existuje nepreberné množstvo variantov tohto šalátu, dokonca aj ázijský. Tu sú možné variácie. Len to, preboha, nepridajte všetko naraz, to by bolo ako torta od psíčka a mačičky. 

Varianty:
- s niečím ostrým: s červenou kapustou, reďkovkou, chrenom alebo ďumbierom
- s niečím ešte ostrejším: s cesnakom a/alebo cibuľou
- s niečím olejnatým: s vlašskými orechmi či inými orieškami, so slnečnicovými alebo tekvicovými semienkami
- nič pre vegetariánov: syr a/alebo šunka 

Pre koho je to málo, tu sú ešte recepty na dva iné zimné šaláty:

Šalát zo surového zeleru

Potrebujeme:

- zeler (cca pol kila)
- ocot
- petržlenovú vňať
- citrónovú šťavu
- majonézu
- lyžičku horčice
- soľ a čierne korenie na dochutenie

Zeler nastrúhame alebo nakrájame na jemné rezance. Jemne osolíme a okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou, aby zeler nezhnedol. Necháme aspoň dve hodiny odležať. Až potom pridávame majonézu ochutenú niekoľkými kvapkami octu a horčice. Necháme ešte poriadne dlho odležať, pokojne aj do ďalšieho dňa. Pred podávaním posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou.

Aj tento šalát sa dá všelijako vylepšovať. Napríklad orechmi, nasekaným vajíčkom natvrdo, alebo olivami.

Šalát zo surovej cvikly

Potrebujeme:

- 250 g cvikly
- 4 jablká
- biely jogurt
- soľ
- citrónovú šťavu

Cviklu a jablká očistíme a najemno nastrúhame, dochutíme soľou, citrónovou šťavou a necháme v chlade odležať. Pred podávaním pridáme jogurt. Jogurt je možné nahradiť kyslou smotanou alebo len olivovým olejom. Môžeme vynechať jablká, ktoré chuť cvikly zjemňujú, dochutiť cayenským a bielym korením. 

Mäsožravcom asi týmito receptami neulahodím, aj keby väčšinu šalátu tvorila šunka, syr a majonéza, ale veď každý sme si strojcom svojho šťastia a zdravia. Na druhej strane ani vegán-purista by s tými receptami nesúhlasil, bok by mu vyvalilo nielen z majonézy či jogurtu, ale aj zo soli a octu na dochutenie. Aj ten citrón nie je práve tuzemská potravina. Nuž, nedá sa vždy vyhovieť každému.