Povedz mi, ako sa hráš

- Zas prehrávam. Od začiatku som vedela, že túto hru nemôžem vyhrať. Ani veľmi nerozmýšľam nad nejakou stratégiou, iba ťahám podľa pravidiel. A podľa toho, čo mi poradia ostatní. Viem, radia mi tak, aby to bolo výhodné pre nich, ale aj ja z toho budem mať trochu profitu. Aj tak nevyhrám.

- Ona ma zas podrazí, ona ma podrazí, vždy ma nejako dostane. Zase mi to pokazila! Však som to vedel. No veď počkaj, tu máš, aj ja ti pokazím tvoju hru. Jaj, pokazil som to aj tej nešťastnici, čo prehráva. No a čo, nemala jej toľko veriť.

- Ide to dobre, som dobrá. Ten oproti sa stále bojí, že ho podrazím, ale ja to predsa nerobím naschvál. Čo mám robiť, keď mi došla taká nemožná karta? Veď to čakal, tak čo. Aj tak vyhráva, neubudne z neho.

- Hrám túto hru prvýkrát a hneď som najlepší. Nechápem, čo ostatní toľko špekulujú a prečo by som mal rozvíjať aj ich územia. Kašlem na nich. No dobre, skúsim aspoň niečo pokaziť tej oproti. Všetci tvrdia, že je to blbosť, že to nestálo za kazenie a navyše ona prehráva. Ale tak som sa rozhodol, tak nech neotravujú. Som jasný víťaz.

Malé dieťa si od chvíle, ako začne vnímať svet na základe prežitkov a skúseností s ľuďmi, ktorí ho obklopujú, skladá obrázky sveta a hľadá svoju pozíciou v ňom. Psychiater Eric Berne nazval časť našej osobnosti, ktorá sa týmto podvedome zaoberá, „malý profesor“. Už v šiestich rokoch (!) tieto čriepky do seba zapadnú a vytvoria jadro našej skúsenosti, ako svet funguje a ako naň môžeme reagovať. Mnohé pocity a uzávery sú nelogické, veď ich robí šesťročné dieťa, ale to je základný filter, cez ktorý budú ďalej prechádzať všetky nové informácie. Práve v tom veku vznikajú prvé jednoduché scenáre, ktorými sa riadime v dôležitých životných situáciách a z ktorých vyrastajú naše dospelé životné scenáre. Malý profesor zásadne ovplyvňuje celý náš život, aj keď si to vôbec neuvedomujeme a mnohé postoje sú iracionálne. Ak máme šťastie a sú zdravé, rozvíjame sa, rastieme a s nimi aj náš životný príbeh. Ak zdravé nie sú a jadro nášho hodnotového systému tvorí zranené dieťa, náš vývoj zamrzne a stále dookola sa chytáme do rovnakých pascí.

Zhruba toto som si prečítala v knihe Ladislava Dvořáka „Obejměte své vnitřní dítě“ krátko predtým, ako som sa ocitla s priateľmi v spoločenskej hre Carcassonne – Objevitelé. Nad hracou plochou sa mi nejako tá informácia o opakujúcich sa životných scenároch spojila s tým, ako hrám. Uvedomila som si, že môj spôsob hry je podozrivo stereotypný, nech mám akékoľvek karty, nech hrám s kýmkoľvek a čokoľvek. A že tak nejako hrám vlastne aj v reálnom živote.

Viem, nedajú sa vyvodzovať siahodlhé závažné závery z jednej vytrhnutej pasáže zo psychopopu a niekoľkých večerov nad stolovými hrami, ale od chvíle, ako som si to uvedomila a opakovane mi to pripomínali aj moji spoluhráči ich spôsobom hry, odvtedy ma to prenasleduje. Kamarátka, ktorej som tú objavnú myšlienku – povedz mi, ako sa hráš a ja ti poviem, ako žiješ – predostrela, mi povedala, že sa jej to zdá zaujímavé, ale nemôže to fungovať absolútne. Veď podľa toho, ako jej muž hrá Monopoly, ako bez škrupulí ide aj cez mŕtvoly priamo za víťazstvom, skupuje, čo sa dá, by musel byť geniálny realitný agent, ale v skutočnosti sa už rok nevedia ani len presťahovať do väčšieho bytu. Potom na chvíľu stíchla, v očiach sa jej zjavil divný výraz a radšej sme prešli na iné témy.

Jasné, takto priamočiaro to nefunguje. Podľa toho, ako hráte Monopoly, si rozhodne netreba vyberať zamestnanie. Ale o tom, ako človek vníma, reaguje a spracúva rôzne situácie, vzťahy a pocity, ako o nich premýšľa a ako ich interpretuje, môže hra prekvapivo veľa napovedať. Hra nám môže veľa prezradiť o tých druhých, ale najmä o nás samotných. Rozmýšľam nad tým, či by hra nemohla fungovať aj ako terapia a nácvik iných – lepších – životných scenárov. Osobne to určite pri najbližšej príležitosti vyskúšam.

P.S.: Ak chcete vedieť, kto v tej úvodnej hre vyhral, tak ten, čo sa bál podrazu. Ten, čo bol o svojom víťazstve skalopevne presvedčený, skončil predposledný. Tá, čo očakávala, že vyhrá, skončila veľmi tesne druhá. Tá, čo očakávala, že prehrá, aj prehrala.