To tu už ozaj nikto nič negarantuje?!

John Wood sedel v kuchyni za ťažkým dubovým stolom, medzi zubami prehadzoval sypkú Spearmintku a v televízii sledoval popoludňajšie spravodajstvo zo Severnej Karolíny. Nemohol povedať svojej kuchyni, ani svojej televízii, pretože tie spolu so všetkým, na čo nasmeroval utrápené oči, patrili jeho staršej sestre Mary, tej emancipovanej strige. Žuvačka ho znervózňovala, ale tváril sa tak, aby každý, kto by sa u nich bez ohlásenia objavil, okamžite zisťoval, prečo je smutný. On by tak mohol spustiť o tom utorku z roku 2004: mal vtedy tridsať, a to strašné nešťastie mu navždy zničilo život.

Bob Jones odchádzal z radnice, kde sa práve skončila pravidelná štvrtková dražba. Mestom Maiden, štát Severná Karolína, dávno nekráčal taký euforický päťdesiatnik. Ak by v dobe ľadovej bolo tak príjemne ako napríklad v oddelení mrazených výrobkov miestneho supermarketu, uvažoval Bob, milované rodisko by bol ochotný opustiť a v praveku stráviť aspoň dovolenku. Keby to malo byť v čase návratu mužského kolektívu z lovu a on by triumfálne dupotal s korisťou, ktorú získal na dražbe, nerozmýšľa ani sekundu. Za desať dolárov sa chladnou taktikou ostrieľaného veterána dostal k extra kúsku: oddnes je hrdým majiteľom zachovalej, vysoko účelnej prenosnej udiarne.

John znechutene pozrel na Mary. Odkedy jeho sestra podstúpila šialene drahý chirurgický zákrok, ktorým jej do tela znova voperovali panenskú blanu, nadobro prestal dúfať, že to medzi nimi bude ešte niekedy dobré. Tie reči, že kým umrie, aspoň raz chce zažiť lásku so všetkým, čo k tomu patrí – nenávidel ich! Pomstychtivo jej za to schovával v dome hormóny, lebo po nich sa správala ako kazová kópia ešte nevybúrenej mladšej sestry vyšinutej Britney. A čo on? Bude Mary počúvať o jeho problémoch? A kedy? Napríklad teraz, keď sa pred domom učí stáť na svojich nových kolieskových korčuliach?! John sledoval svalnaté nohy nemotornej matróny a s bolestivou závisťou pregĺgal intenzívnym žuvaním našetrené sliny. Niečo by vypil, ale to by musel poznať kód špeciálneho zámku, ktorý na chladničku nechala tá beštia namontovať.

Cestou okolo bowlingového centra si Bob predstavoval, ako prenosnú udiareň doma umiestni medzi vysoko účinnú frézu na sypký sneh a cestovný osviežovač vzduchu s exotickou vôňou. Keď míňal kostol, spomenul si na manželku a radosť z novonadobudnutého predmetu úžitkovej hodnoty bola zrazu preč. Grace viedla miestny záujmový Klub pestovateliek ekologicky korektných ruží, vypracovaním štatútu položila základy spolku Odmalička veďme mládež k rodovo citlivému vyjadrovaniu a keďže sa angažovala aj v celoštátnom výbore organizácie za Pravidelný prísun vyváženej stravy v oblastiach rizikových z dôvodu výskytu kultúrne zmiešaného obyvateľstva, jej spoločenské aktivity výrazne prekračovali hranice miestnej samosprávy. Jedine na manžela jej už čas neostával, a tak si Bob musel svoj denný program vymýšľať sám. No všetko, čomu sa venoval, Grace považovala za nedostatočne ušľachtilé. Napríklad jeho záľuba v dražbách pre ňu bola detinská až malicherná.

Keď sa John pomaly došuchtal k oknu, Mary si utierala spotené čelo ružovým froté uterákom a z ultramodernej termosky liala do seba horúci čaj bez cukru. Prešibaná materialistka! Jeho nepatrný príjem mu vždy zabavila pre potreby domácnosti a ostatným peniazom vládla výlučne sama. To, čo však spravila minulý týždeň, už vážne prekročilo všetky medze. V pravidelnom pubertálnom amoku, ktorý sa u nej prejavoval maniakálnym upratovaním celého domu, mu vyhodila posledný kus jeho vlastníctva. Vo svojej zaslepenosti si neuvedomila, čo obsah tej veci pre neho po tom osudnom leteckom nešťastí znamenal. Nenávidel ju až za roh, ale, ako väčšinu posledných rokov, mlčal. Hrdinsky a zaryto. 

Keď Bob prišiel domov, Grace samozrejme nenašiel, takže skrývať v garáži sa nemusel. Nabral si hrsť arašidového masla a rozhodol sa v novom prístroji hneď a zaraz niečo vyúdiť. Radostne odkryl veko.

- Prisahám na hrob mojej dobrej matky, celý som stuhol! – Bob opisoval podrobnosti mrazivého nálezu a okolo rozčúlených úst mu povievali fúzy ako krídla keramického anjela vydraženého pred mesiacom, ktorý sa po rozčúlenom manželkinom vrhu roztopil v ich záhradnom grile.

Keby Bob našiel hornú partiu, celú záležitosť by to hádam osvetlilo o niečo viac; bola to, koniec koncov, kúpa z druhej ruky. Ale kus chlpatej chlapskej nohy, od prstov skoro až po koleno? V štandardne vydraženej udiarni? To tu už ozaj nikto nič negarantuje?!

Organizátor dražby o rodinných pomeroch svojich zákazníkov nevedel nič; iba tušil, že ak by Boba stratil, na konto mu pribudnú nové šedivé chlpy a v prípade, že sa starý somár pôjde sťažovať, aj ďalší prehraný súd. Keďže o takéto trofeje nestál ani omylom, profesionálne sa usmial, vedľa v bare kúpil extra veľký miešaný nápoj s dekorovanou slamkou, ktorý si pobledlý Bob zaželal a vrátil mu jeho doláre. Keď fúzatý mrož zmizol, znechutene zložil tú odpornú vec a začal pátrať. Nájsť pôvodného vlastníka takej kraviny nebol až taký problém. Trvalo dve whisky s ľadom, kým sa dovolal Mary.

Mary rozrazila sieťkované dvere proti hmyzu a vletela do kuchyne; v jednej ruke korčuľa, v druhej telefón.

- Minulý týždeň som do bazáru odniesla svoju starú prenosnú udiareň. Vieš o tom niečo, John?

Prišlo to hádam trochu skoro, pomyslel si John, keď sa od zľaknutia prestal drhnúť žuvačkou. Sestra vyzerala ako rozzúrená, elektrinou kopnutá sépia.

- Nech ťa čert zoberie aj s tvojou amputovanou nohou! Nestačilo, že si ju strkal do chladničky vedľa Coca Coly?

- A kam som ju mal dať, ty tlstá krava? – spravodlivo sa rozhorčoval červený John v duchu. Toto je úcta k vojenským invalidom v praxi, nech sa páči! Dotknuto sa natiahol za kovbojským klobúkom po starom otcovi, nebezpečne zabalansoval na svojej protéze, no nakoniec to predsa len ustál.

- Do mojej prenosnej udiarne! Ó, dobrý Bože, ako ťa mohlo toto napadnúť? To mám za to, že som sa ťa ujala, keď si bol odpísaný mrzák?

- Že ujala, ďakujem pekne. Ani v truhle mi nedovolíš vyzerať ako kompletný človek, – pomyslel si potichu John, keď zavrel dvere a pomaly vykročil na prašnú cestu. 

 - To tu už ozaj nikto nič negarantuje?!

Kým bude John stopovať na svojej ceste za kompletnosťou, v duchu tejto, zo skutočnosti prebratej a jemne upravenej epizódy zo života vám želám, aby vás v chladničkách, prenosných udiarňach a za inými dverami nielen v tomto roku čakali len samé príjemné prekvapenia.