Takí normálni prvolezci

Aj my v tomto magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nepožrali ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom občas bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom utekajú pred očami. V hudbe je to mimoriadne bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberieme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, dokopať k vlastnému objavovaniu.

Premiérový charakter dnešného vydania nemá vplyv na jeho obsah: žiadne súvislosti, gestá ani zásluhy, voľba skoro náhodná.

My Bloody Valentine boli, znova sú a pravdepodobne aj do konca sveta ostanú. Bez ohľadu na opätovné dávanie sa do kopy, na ktoré sa dá odôvodnene pozerať cez prsty. Tak ale čo, nech si to vyskúšajú. Júnové britské koncerty sú zúfalo vypredané, nový album ohlásený, shoegazeri celí bez seba a Loveless večne živý.  

Vaše znalosti čínskej hudobnej produkcie možno rozšíria Carsick Cars. Trojica sa v Európe zviditeľnila vďaka Sonic Youth, ktorých supportovala na niekoľkých koncertoch minuloročného turné. Koho majú chlapci vážne radi, je bez debaty jasné, napriek tomu nevyzerajú, že by plánovali úctivo sa schovávať za svojimi vzormi. Už len zistiť, o čom tak spievajú.

Kto v skutočnosti je Burial, vie vraj iba päť ľudí. Ako budú s touto informáciou dotyční pracovať, by nemusel byť zlý námet na čokoľvek. Ešte lepšie je, že druhý album tohto zatiaľ utajeného dubstepového producenta patrí aj bez všetkých marketingových šuchov k tomu, o čom sa v súvislosti s hudobným rokom číslo 2007 bude hovoriť. 

Please The Trees figurujú v rôznych českých bilančných anketách medzi domácimi objavmi roka. Tých, čo túžia bez výčitiek milovať indie gitarový zvuk, ktorý neznie tak zúfalo našsky, by tomuto novému menu, ktoré vie vytvoriť v dobrom zmysle slova melancholickú atmosféru a má pridanú hodnotu vo forme  skutočne uhrančivého hlasu speváka, môžu takéto nové meno nosiť na rukách s čistým svedomím.

Keď niekedy v nejakom klube pred koncertom švédskych Those Dancing Days zazriete anjela, nedajte sa nachytať. Určite to bude speváčka, ktorá so štyrmi kolegyňami produkuje čistú babskú popinu, sladkú a s volánmi. Naškrobený gýč, ale anjel je už možno niečo nad, a s takými vecami treba opatrne. Ak takého jedného ozajstného stretnete v noci na ulici, kopnete ho demonštratívne do kolena?!  

Slovensko-britská gitarová kapela In Between Days tu je hlavne preto, lebo zajtra zahrá v londýnskom klube Water Rats na King’s Cross posledný koncert so súčasným programom. Kto by rád päťlibrový guestlist, ohlási sa im na Myspace, kto sa túži odviazať, kvalitne si zaskáče a kto chce na mňa zapôsobiť, od rozlietaného frontmana Simbu mi vypýta pamätný setlist.  

Americká dvojica Harry and the Potters má vlastný žáner wizard rock, texty plné odkazov na svetoznámeho čarodejníka a aj keby do konca života iba recitovala názvy jednotlivých kníh série, zapamätáte si ju. Aj názov predáva, milí krásni, a keď sa pomenujete Závan minulej zimy alebo Hrdzavý radiátor, a furt nič, chyba je asi u vás.   

Foto: www.myspace.com