Ušetrený vlaňajší tovar

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom utekajú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes trochu o tých, albumy ktorých vyšli ešte vlani, ale tu sme o nich nestihli napísať.

Ostrá hudobníčka a výtvarníčka M.I.A. žije v UK, má exotické korene a minulý rok stihla svoj druhý album Kala. Šikovne zabalený pestrý mix kadečoho možného, pikantná príchuť a tanečnosť nebrániaca razantnej spoločenskej angažovanosti. Zdá sa, že to všetko rozdelilo príjemcov do niekoľkých, minimálne pre a proti, táborov. Na ktorej strane ste postavení vy? 

Pomerne blízko k miestu bydliska a k hudobnému smerovaniu ako slečna vyššie, stále však dostatočne inde, pôsobí raper Lethal Bizzle. Ak sa vám žiada inšpekcia minuloročného stavu v hip-hope, pomedzi iné ukážky by ste mohli skúsiť napríklad aj jeho ešte stále novinku otitulovanú príznačným Back To Bizznizz. Tak Bizzle, poď, Bizzle!

Bullerbyne nie je len miesto deja jednej z Lindgrenovej kníh pre deti, ale aj český projekt, ktorý po rokoch fungovania na domácej scéne, vyplnených prevažne remixérskymi aktivitami, vydal druhý album My Private Revolt. Elektro? Tanečno? Inšpirácie 80‘s a pritom súčasnosť? Môže byť? Potom môžete skúsiť toto.

Kate si podľa bulváru našla nového, Pete povolal Babyshambles a výsledkom je nový album Shotter’s Nation. Kto vie, nájde si na ňom aj The Libertines, aj motívy s melódiami, ktoré mu liezli na nervy už pri niekom inom, ale tu povymýšľané tak, že miestami sa normálne neubráni pohnutému vzdychnutiu. A albumový singel Delivery si bude púšťať aj vaša pri Beatles zaseknutá mama.   

Go Go Smear the Poison Ivy je album, ktorý vlani v septembri vydali Múm. Produkt Made by Iceland, čiže ak niekto k tejto hudobnej oblasti cíti averziu, má smolu, a ak niekto k tejto hudobnej oblasti cíti čistú lásku, má, čo chce. Krásne. Ako kamión paličiek so zvyškami obľúbených nanukov v neznesiteľne horúcich nociach. A dokonalé. Možno až príliš.

Aj projekt Caribou, ktorý bol predtým Manitoba, má novinku 007. Kanadský vyštudovaný matematik Daniel Victor Snaith na albume Andorra narysoval ťažko opísateľný svet, podoprel ho ťažko opísateľnými bodmi a umiestnil do ťažko opísateľnej vzťažnej sústavy, takže my v exaktných vedách beznádejne tápajúci dobrovoľne nerozumieme a s o to väčším plezírom nechávame na seba pôsobiť. 

A na záver tiež muž, tentoraz Američan James Murphy, čiže LCD Soundsystem. Jeho od minuloročného marca nový album Sound Of Silver si veľmi obchádzajú napríklad v Británii. Ak preferujete inteligentnú tancovačku, ktorej autor sympaticky hovorí dance punk, začnete si ho možno obchádzať tiež.