Udalosti a emócie len pre silné nervy alebo Televízna agónia v priamom prenose

Koniec roka už trčí z každého rohu a na nás sa valia všetky tie udalosti a emócie, ktoré nemáme kapacitu nielen utriediť, ale ani od srdca si prežiť. Schválne narábam s pojmami udalosti a emócie, pretože s nimi narábajú aj televízie, a tie, či chceme alebo nechceme, útočia na všetkých bez rozdielu veku, pohlavia alebo náboženského vyznania.

Čím väčšia tragédia, tým vyššie ratingy
Takže po absolvovaní neprehľadného množstva večierkov na tému Mikuláš existuje, Vianoce už prišli všade len nie domov, kam na Silvestra bez toho, aby sa ktokoľvek blízky urazil, stretnime sa len tak nezáväzne na vianočných trhoch a tak ďalej, skrátka po tomto všetkom si doma v pokoji sadnete a nedopatrením zapnete telku. A okrem upokojujúcich reklám s vianočnou tematikou a upútavok na všetky staré rozprávkové legendy zrazu objavíte program, ktorý vás má sviatočne naladiť. Sľubuje vám emócie a udalosti, pretože to divákov zaujíma. Za tým sa všetci vraj ideme potrhať. A tak jedna televízia uháňa druhú a zbiera tie najstrašnejšie udalosti z celého roka, aby potešila oko diváka. Jedna dokonca vytvára rebríček tých NAJ a je len na vás, či sa vám po celodennom strese z horeuvedených koncoročných povinností zdá byť najväčšou udalosťou roka obrovské materské znamienko alebo x mŕtvych pri nejakej katastrofe. Čím horšia a tragickejšia je ponuka, čím viac sĺz a dojatia, tým lepšie. Toto nejakým záhadným spôsobom funguje na televízneho diváka. Neprepína, kuká, čoho všetkého je asi televízia ešte schopná, čaká, kedy uvidí smrť v priamom prenose, možno niekto prinesie do hľadiska nejakú nálož a odpáli ju počas jazdy kamery nad moderátorom či moderátormi, možno niekto z pozvaných hostí odmietne hovoriť o svojej tragédii a spácha rituálnu samovraždu alebo niekomu zo štábu prdnú nervy a vybehne na scénu práve počas vyhodnotenia sms hlasovania a vyzlečie sa na protest dohola. Ktovie.

Nikto nemôže vedieť, kam až je schopná zájsť televízia iba pre to, aby nás počas týchto posledných dní roku trochu pobavila, vytrhla z predvianočného stresu a pocitu nezdravej pohody. Dá sa iba tušiť, že tento rok budú chcieť tvorcovia zájsť ešte ďalej ako v minulosti. Takže ak sa v roku 2006 populárny televízny moderátor dohodol v zákulisí s hosťom, ktorý jediný prežil pád lietadla, že sa ho nebude v live prenose pýtať, ako sa teraz cíti a aké to bolo, keď videl v lese rozmetané telá svojich najbližších priateľov a kolegov, pretože si to vyslovene neželá a necíti sa byť s touto témou dostatočne vyrovnaný a napokon sa presne toto moderátor spýtal hneď po privítaní hosťa, v tomto roku 2007 budeme čakať viac. Zrejme moderátor už divákom ani neprizná, že sa s hosťom pred prenosom rozprával a vie, čo pre hosťa znamená otvoriť traumatické spomienky z udalosti, ktorá súťaží o tú najlepšiu a rovno pôjde po veci a bude dobiedzať, až kým mu nejaký nešťastný hosť v priamom prenose konečne jednu neuvalí. A všetci budú spokojní – hosť, moderátor, tvorcovia a možno aj prekvapení diváci. Hosťovi sa uľaví a možno konečne prestane od tohto večera chodiť na terapie, ktoré mu mali pomôcť zvládnuť jeho najtraumatizujúcejšiu udalosť života. Moderátor bude za bolesťou cítiť úľavu, že si niečo podobné už aj tak dlho zaslúžil a vlastne si o to koledoval. A tvorcovia programu na čele s televíziou získajú na svoju stranu celé Slovensko, ktoré v šoku zabudne prepnúť.

Diváci sú hyeny, čo neznášajú pohodu
Pravdepodobne práve v tomto netušenom rozmere sa bude skrývať čaro podobných televíznych programov. Živé vysielanie, ponurá atmosféra trúchliacich hostí a revuálne svetlá, speváci i tanečníci, výrazné grafické prvky, súťažná tabuľka, hollywoodsky úsmev moderátora. Posolstvo nerozhoduje, posolstvo ukrýva v sebe doba a verme, že celý program ukryje postupne do zabudnutia aj sám čas. Skúste pochopiť tvorcov, skrývajú sa za nimi rovnako vystresovaní a unavení spoluobčania, nachádzajú sa v tom istom čase na tom istom mieste ako my ostatní. Vianoce im dýchajú na krk, nestíhajú nakupovať darčeky a už vôbec nemajú doma upratané a napečené, drží sa v nich toľko potláčanej agresivity, že na manikúre by im museli nasadiť na obhryzené konce prstov umelé nechty. Dostali zadanie vystihnúť to najzaujímavejšie z celého roka, ukázať to divákom tak, aby ich ani len nepadalo prepnúť na iný kanál. Musia držať diváka v napätí a neistote, čo všetko sa v tento večer ešte môže stať. Nemôžu ukazovať šťastných a vyliečených, usmiatych a spokojných ľudí, ktorým sa niečo zaujímavé podarilo. Diváci by mohli mať klamlivý pocit, že tí na druhej strane sa majú a mali celý tento rok lepšie ako oni a od hnevu, závisti a bezmocnej žiarlivosti prepnú na iný televízny program. Diváci sú hyeny. Neznášajú pohodu. Aspoň nie pred, počas a po Vianociach. Toto bude hlavná myšlienka televíznych tvorcov. Podhodiť hyenám mŕtvoly, hnus a pachuť z roka, ktorý majú za sebou.

Spasený bude len ten, čo neverí a vypne
Kto uverí, že televízia je jeho najlepší priateľ, toho čaká pomalé odumieranie všetkých nervových zakončení. Kto uverí, že televízia to s ním myslí vážne, bude odsúdený na večné čakanie. Kto uverí, že televízii na každom jednom z nás záleží, tomu už ani pán Boh nepomôže. Ani na Vianoce.

A preto skúste aspoň na konci roka nájsť trocha pokoja v duši, zmierte sa s tým, že vaše Vianoce budú vyzerať možno tak ako iný deň, ibaže budete zrazu na chvíľu viacerí z rodiny naraz spolu. Áno, tento fakt so sebou nesie mnohé riziká. Každý si totiž Vianoce a Štedrý večer predstavuje podľa inej telenovely, seriálu alebo reportáže z Horehronia, kde sa okrem krásnych kraslíc na Veľkú noc nádherne slávi narodenie Ježiška, všetci sa stretnú v kostole a spievajú koledy, inde si dokonca ukazujú napečené vianočné pečivo, párajú perie, spomínajú na kapustnicové recepty alebo nosia kroje. Keď si konečne budete vedieť priznať, že vy sa k niečomu podobnému ani nechcete dopracovať, keď vypustíte niektoré zbytočné snaženia, ktoré aj tak väčšinou skončia fiaskom, zostane vám dosť času na vlastné Vianoce. Aby ste si sami či s tými najbližšími zaspomínali na celý rok, čo pekné i ťažké sa vám prihodilo, možno si trocha poplačete a vzápätí sa zasmejete, lebo už je to za vami. Sú to vaše životy, vaše chvíle a len a len vaše pocity! Nikdy si ich nenechajte vziať! Nikým a ničím. Ani televíznym dramaturgom relácie, o ktorej tu bola reč. Nikto cudzí nemôže precítiť to, čo sa stalo vám alebo tým, ktorých ľúbite. Pretože to, že sa zrazu objavíte na televíznej obrazovke vôbec neznamená, že spomínate s pietou na ťažké udalosti tohto roka. Znamená to len toľko, že niekto za lacno kúpil váš žiaľ a draho ho predáva ďalej.

Sústreďme sa teda na koniec tohto roka každý po svojom, držme si palce, aby sme sa ešte dlho nezbláznili a vedeli rozoznať skutočné emócie a vlastné zimomriavky od tých necitlivo premyslených, hlúpo priamočiarych a inteligentne prešpekulovaných televíznych kusov.