Zavládli Medzi nami aj Rodinné tajomstvá

O tom, že Rodinné tajomstvá nebudú a ani nie sú Medzi nami, hovorila už kampaň pred začiatkom vysielania. Či už ste šéfom jednej alebo druhej televízie, pred spustením dlho avizovaného a rovnako dlho očakávaného seriálu ste poriadne nervózny.

Horšie však je, že ani potom, ako sa seriál objaví na obrazovkách, z vás nervozita nespadne. Skôr naopak. Vidíte tie príšerné rajtingy a cítite vlastnú netrpezlivosť a fakt, že reklama vám nedovolí čakať na zvrat udalostí. Tvorcovia i medzinárodné skúsenosti síce hovoria, že sledovanosť seriálu narastá až po istom počte častí, vás však tlačí toľko dôležitých ľudí a faktorov, veľké prachy nevynímajúc, že sa z toho bez Magné B a psychoterapeuta môžete zblázniť. Zrazu je okolo vás množstvo odborníkov na obsah a štýl seriálov soap opier, sitcomov, či telenoviel, kolegovia vás zaplavujú fundovanými analýzami a vylepšeniami práce s hercom, absolvujete nejednu polemickú diskusiu na tému ako skrátiť, natiahnuť, či všeobecne vylepšiť minutáž vašej série. Chýba vám niekto, kto by vám presne vysvetlil, čo ste vlastne vyrobili a ako to máte vysielať. Chýba vám nejaký expert, ktorému by ste okrem fundovanej analýzy mohli aj dôverovať. Prečo vlastne nikomu neveríte? V ten večer opäť skončíte u vášho psychoterapeuta.

V noci si listujete starými skriptami z FAMU a prekladáte oxeroxované štúdie zo zahraničia. Keby ste nezaspali pod vplyvom sedatív a rohypnolu, dozvedeli by ste sa, že SOAP OPERA je najobľúbenejším typom televízneho programu na svete a že sa tento fenomén vyvinul z rozhlasových soap opier tridsiatych a štyridsiatych rokov, ktoré sa objavili v USA a ktoré si obľúbili predovšetkým ženy. Soap opera je slovné spojenie zložené zo slova SOAP, čiže mydlo, ktoré je sem zakomponované vďaka výrobcom pracích (mydlových) práškov. Tí totiž (najmä Procter and Gamble) využívali tento program na propagáciu svojich produktov. Slovo OPERA má zase evokovať melodramatický podtón žánru.

Keby ste teda dnes večer nezaspali, nehanbili by ste sa zajtra ráno za to, že ponúkate divákom práve soap operu, pretože tento žáner sa vyznačuje predovšetkým mimoriadne verným publikom a čím dlhšie daily soap beží, tým ťažšie si divák vie predstaviť, že by sa mala skončiť, a tým väčší má dôvod pustiť si ju každý deň. Okrem toho je tento žáner prezentovaný tak, že si kedykoľvek môže získať aj nové duše, čiže fungl nových divákov, a to preto, že žiadna časť nemá definitívny koniec a všetky podstatné informácie a kľúčové situácie sú znova a znova zapracovávané do ďalších častí. Len tak Medzi nami, to je presne ono, čo vám každý vyčíta, že ten váš seriál má príliš jednoduchý a stupídny dej a nič nové a prekvapivé sa na konci nestane!

Prípadne v tom bude ukryté aj tajomstvo nefungujúcich rodinných väzieb pôvodného seriálu, ktorý sa tvári na seriál (pretože od začiatku má daný presný počet častí), nie na nekonečnú sériu, avšak obsahovo je stavaný na nikdy sa nekončiace časti s prekvapivým koncom, aby bol divák zvedavý, čo bude ďalej nasledovať. Pritom šachovaním pre už spomínané manažmentové a komerčné dôvody sa z pôvodných 17 stal dvojnásobný počet častí a neprehľadnosť, chaos a panika museli nastať nielen pre autorov a tvorcov všeobecne, ale aj pre protagonistov, o divákoch už ani nehovorme. Šialená záplava postáv, aká býva práve v soap operách, je v prípade Rodinných tajomstiev dosť výrazná, pretože každej ide o niečo, má svoj motív a svoje poslanie (čo v soap opere nemusí). Po formálnej stránke sa tento seriál tvári na niečo viac, určite je už spôsobom snímania naznačené, že to nebude žiadne nevtieravé a statické nakrúcanie ako v prípade soap opery. Aby sa vylúčila sladkastá príchuť trápnosti, pridáva sa chladivá modrá a temnota je miestami až taká temná, že draho zaplatených hercov typu Sagvan Tofi v tej tme vlastne vôbec nevidno. Otázkou zostáva, či menej nie je niekedy viac.

Na druhej strane zas v prípade tej vašej – len tak medzi nami – soap opery strach z vizuálne lepšej konkurencie vás prinútil postprodukčne colorovať aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Výsledný efekt je preto blyšťavejší než ktorákoľvek reklama na prací prášok.

Vďaka vašim unáhleným rozhodnutiam sa stáva nezrozumiteľným ako jeden, tak aj druhý dramatický seriálový útvar, lebo ste pripustili, aby bol v prvom prípade natiahnutý a tváril sa na niečo, čím nikdy nemal byť a v druhom prípade bol, naopak, rozpolený, ako už sme hovorili v minulom článku, bez citu a zbytočných emócií ako kus hovädzieho. Možno keby ste trocha verili tvorcom, nechali ho v pôvodnej dĺžke, časom by si našiel svojho diváka a svoj zmysel. Stačilo dodržať žáner a podmienky s ním spojené. Takto bol jeden aj druhý uvedený do hybridného tvaru, celkom niečo iné sa od neho očakávalo, ako jeho skutočné poslanie. Keby ste sa vyčerpaný z celodenného stresu nepotrebovali vyspať, dočítali by ste sa také argumenty, aké ste potrebovali mať v rukách, aby vám dal každý (no... aspoň niektorí) svätý pokoj. A váš začarovaný kruh večne vystresovaného a frustrovaného šéfa televízie by sa možno raz konečne narušil.