Dnes ráno ste sa zobudili so šťastným úsmevom na perách. Snívalo sa vám, že sa milujete so sexi ženou na pláži, nohy vám v pravidelných návaloch oblizuje teplý morský príliv. Konečne ste boli šťastní, milovaní, ničím nerušení. Otvorili ste jedno oko a mimovoľne siahli vedľa seba. Vedľa vás nikto neleží, nohy vám oblizuje váš verný pes, aj to iba preto, že sa vám bojí očúrať koberec. Vitajte vo svete reality, vo svete, ktorý miluje a ktorému vládne aj vaša televízia. Lebo práve vy ste ten, ktorý jej má diktovať, čo ďalej. Vy ste šéf nemenovanej televízie.
Umývate si zuby a premýšľate ešte posledných pár minút nad sexom a možno trochu aj nad láskou. Kam sa podela? Je ešte aspoň trochu MEDZI NAMI? (Áno, aj sem sa raz dostaneme, lebo dramatická tvorba ide ruka v ruke s rannými depresiami bývalých tvorcov, ktorí skončili v najlepšom prípade ako šéfovia tých najrôznejších redakcií v televíznom šoubiznise.)
Nasadáte do služobného auta a posúvate sa v rannej zápche. Premýšľate. Čo urobíte, ak sledovanosť reality šou klesne tak, že sa z toho už reklama nespamätá? A možno ste vy ten, ktorý sa teší, že práve jeho reality šou stále stúpa. V každom prípade vám ide o to, dlhodobo si udržať diváka pri sledovaní vašej televízie. Ako to docieliť, čo ponúknuť po maximálnej prehre, ale aj po maximálnom víťazstve na mediálnom trhu? Čo tí diváci od vás vlastne očakávajú? Čo chcú vidieť? Čoho sa nevedia nabažiť? Čoho majú málo? Odpoveď hľadáte pomocou ratingov.
Ratingje(podľa Mediálneho slovníka na Mediálne.sk )vyjadrenie počtu divákov sledujúcich konkrétny titul (dostupný v priemerných hodnotách), pričom 100% tvorí celá populácia: v prípade dostupných výsledkov peoplemetrového merania je to populácia 12+, čiže všetky osoby staršie ako 12 rokov, v konkrétnych hodnotách 4 544 000 divákov. Dôležitý ukazovateľ media planningu.
Káva pred monitorom vám chladne, lebo vy pomaly kameniete. Zapálite si dve naraz a neveríte vlastným očiam. Pohyb ratingov je nekompromisný, treba konať. Spomeniete si na teplý jazyk vášho zúfalého psa a na váš sen. Čakáte na šéfa reklamy, no keď sa objaví vo dverách, prejde vás chuť na čokoľvek s nádychom ľudského tepla. Áno, je to, žiaľ, tak, na Slovensku je zatiaľ každá televízia závislá od reklamy. A hoci aj vám raz majiteľ nemenovanej svetovej televízie pri poháriku prezradil starú pravdu, že zánikom každej dobrej televízie je chvíľa, keď reklama začne diktovať, čo a kedy sa v nej bude vysielať, tak teda, hoci viete, že o chvíľu urobíte pravdepodobne zase jedno z tých horších rozhodnutí, usmejete sa a pozvete šéfa reklamy k stolu. Možno si vypočujete nadšené správy o náraste reklamy a spolu s nimi požiadavku, naniesť morálne bahno reality šou čo možno najviac do vysielacej štruktúry. Aby bolo z čoho po odvysielaní tohto skvelého formátu nakúpiť výnimočné akvizície a nestratiť tak závislosť diváka od vašej stanice.
Akvizičný titul (podľa Mediálneho slovníka na Mediálne.sk) je titul, ktorý televízia získala do programovej štruktúry nákupom od inej televíznej spoločnosti, resp. producenta alebo distribútora.
Alebo vám šéf reklamy oznámi, že vzhľadom na pokles ratingov treba voľačo urobiť s obsahom reality šou. Chce to viac bahna, viac bulváru, viac kontroverzných tém a viac sexu.
„Áno! Sex môže byť! Treba ho tam dostať viac, ľudia ho potrebujú a majú ho radi!“ povie niekto vo vás, zatiaľ čo vy hľadíte s prázdnym pohľadom do budúcnosti. Ten, ktorý stále čaká na svoju príležitosť. Aj vy, hoci ste šéfom televízie, ste ešte nepochopili, že nič lepšie ako to, čo práve žijete, nepríde! Žiaden vysnívaný sex nezmení váš život o 180 stupňov! Vždy budete hlavnou postavou vo vašom živote len a len vy, či sa vám to páči, alebo nie. Nuž, trochu sme odbočili od podstaty, ale chcelo to malú psychologickú sondu do duše samotného rozhodnutia.
Vždy ste tvrdili, že sex je určite krajší, zmysluplnejší a dôležitejší ako prelievanie krvi, násilie a terorizmus v spravodajstve. Násilie nahradíme rozkošou, vzrušením a chlipnosťou ako takou. Čo na tom, že sa deti v škôlke chytajú pri prezliekaní za prsia, tak ako to videli včera v telke, vlnia sa v tanečnom krúžku so striptérskou dôslednosťou, akoby boli pri tyči, a hovoria škaredé slová, ktoré v réžii zabudli vypípať. Čo je v telke, to sa počíta. Hrdinami dnešných detí sa stávajú Desperadovia - čiže chorobne narušení klamári, Nemci - čiže nešťastní tučkovia, ktorí hovoria smiešnou slovenčinou a majú plnú hubu rečí o pekných dievčatách, svalovci, ktorých mená ani nie sú dôležité, zato je veľmi podstatné, že nevedia prečítať jednu rozvitú a ani holú vetu, Lindy, Karolíny a Silvie, ktorým nerobí problém kedykoľvek sa vyzliecť a vybozkávať kohokoľvek naplno.
| o-tv2-2 |
Možno je chyba v nás, nie vo vašom programe, ako sa vraví. Možno ste ten najlepší šéf televízie, akého si momentálny slovenský trh zaslúži. A my len máme pocit, že sme lepší a zaslúžime si niečo viac. V tom prípade mi však predsa len chýba ešte jeden rozmer, niekto, kto predvída osoh či škody nespútanej a nekontrolovateľnej či zmanipulovanej zábavy uväznených hráčov v jednom kontajnerovom dome. Niekto, kto bude vydávať príručky a organizovať kurzy prvej pomoci pre nešťastných rodičov, ktorí nevedia celkom rýchlo a správne či vhodne reagovať na udalosti v dome, ktoré ich deti vzali za ďalšiu ohromne dôležitú vec implantovanú do ich života. Ako sa zachovať v prípade, že sa dieťa v obchode vrhne na iné dieťa a začne ho oblizovať? Prípadne mu začne sťahovať gaťky? Čo urobiť, keď štvrták označí učiteľa telocviku za nevybúreného Rockyho? Alebo keď sa plačúce bezmocné dieťa v družine vyhráža kuchárke, že na ňu zavolá Desperada? A keď si dvojčatá vchádzajúce práve do puberty dvojhlasne a čo najhlasnejšie grgnú v reštaurácii, presne ako minule Koketa? Treba sa hnevať? A na koho? Na rodičov? Že neprepli? Na Koketu, že bol pod vplyvom? Na vás, šéfa televízie?
Podľa môjho názoru sa treba vrhnúť na poradenstvo v tejto oblasti, radiť rodičom i starším ľuďom na tabletkách, všetkým psychicky labilnejším povahám a potom tiež učiteľom v školách a škôlkach. Aby mali pre všetky prípady okamžite po ruke trefný a možno aj trochu vtipný argument, ako zaobchádzať s materiálom, ktorý si naposledy pozreli v reality šou. Prečo sa nesprávať ako tí nešťastníci v telke. Niečo ako „Ty aj tak nevyhráš desať miliónov, moja zlatá, netreba mať sexistické poznámky“. Ideálne by bolo vytvoriť tím ľudí, vy ako šéf televízie by ste to istotne vedeli zariadiť, z ktorých jeden by úzko spolupracoval s poradenským servisom a dopredu posielal najnovšie témy, aké sa chystajú prezentovať v televízii. Aby boli odborníci pripravení a dostatočne s predstihom vypracovali celú stratégiu možných reakcií a správania populácie na uvedené problémy. Nemyslím, že je to až taká futurológia a sci-fi. Je to realita. Vďaka reality šou. Kedysi sme sa snažili napodobniť happyendy z amerických veľkofilmov, či humor a ľahkosť z vydarených seriálov. Čo nás čaká dnes? Hodíme si na hlavu peroxid a ženy začnú behať do práce bez podprseniek. Zhrubne nám slovník a odf
Peter Sloboda viac od autora »
Vaše reakcie [2]
Pozriete si radšej hlúpejších alebo krajších alebo čo vlastne?
Seriálový príbeh ako kus hovädzieho alebo Čo na tom, že je divák zmätený?
Zavládli Medzi nami aj Rodinné tajomstvá
A vy, Magda, nevadí vám, že nemáte nohu? Alebo čo chcete vidieť a nielen počuť v televíznej talkshow na Slovensku
Udalosti a emócie len pre silné nervy alebo Televízna agónia v priamom prenose