Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Sloboda | 18.10.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Pozriete si radšej hlúpejších alebo krajších alebo čo vlastne?

Blank

Predstavte si, že ste šéfom nejakej slovenskej televízie. Sedíte ráno vystresovaný pri monitore a hľadíte na grafy, ktoré k vám cez internet prenášajú nemilosrdnú pravdu. Na grafoch je sledovanosť. Sledovanosť sa meria zvláštnym, priam nadpozemským zariadením zvaným peoplemeter, čo vychádza zo slova ľudia a meter. Ľudia sú mierkou úspešnosti televízie. Alebo sú ľudia tí, čo odmerajú dĺžku vášho pôsobenia v televíznom šoubiznise, kým vám neprdnú nervy. Ľudia, ktorí kukajú telku. Normálni starí, mladí, hlúpi aj chorí, ale niekedy aj zdraví a inteligentní, ženy na materskej, ktorým už občas preskakuje, aj ľudia, ktorí sa momentálne rozvádzajú, ktorých vykradli, alebo sú práve ožratí na mol. Náboženskí fanatici, čerstvo zamilovaní blázni, frustrovaní učitelia, nezaplatení lekári a rodinní príslušníci pracovníkov našich slovenských televízií. Skrátka - bežná vzorka slovenskej populácie. Vy ste akože televízny šéf, po dúškoch prehĺtate raňajšiu kávu, poťahujete z cigarety, ktorá vám už aj tak nepomáha uvoľniť sa, hypnotizujete monitor, lebo práve monitorujete a hrdlo vám zviera, lebo vidíte, že peoplemetre nemilosrdne ukazujú - vaša telka zase prehrala. A váš deň bude zase jeden veľký chaos. Odbočíme do malého jazykovedného okienka, lebo ako šéf televízie musíte na sebe trošku popracovať:

Peoplemetre sú technické riešenie, prostredníctvom ktorého sa získavajú vstupné dáta v rámci systému elektronického merania sledovanosti. Prvýkrát ich využila BBC na začiatku 80. rokov. Na základe spolupráce so samotným divákom prostredníctvom vzorky obyvateľstva sa získavajú údaje o tom, kto a v akom počte sa v momentálnom čase nachádza pri obrazovke. Existuje niekoľko typov konkrétnych technických riešení. To, čo je aplikované na slovenský trh, využíva technológiu prenosu dát na báze GPRS. Výskumná spoločnosť dokáže prostredníctvom prístrojov klásť divákom aj otázky o programe. Prístroje sú na základe demografického panelu rozmiestnené na vzorke divákov (u nás viac ako 800 rodín, cca 2500 divákov). Výstupy sú komplexné a keďže majú elektronickú podstatu, dajú sa ľahko a rýchlo spracúvať. Televízie majú informáciu o sledovanosti len s malým oneskorením. Peoplemetrový prieskum u nás zabezpečuje spoločnosť Taylor Nelson Sofres, zúčastnené televízie (STV, Markíza, JOJ, TA3) zastrešuje spoločnost PMT.
Zdroj: Mediálny slovník na Mediálne.sk

Teraz už chápete, že veriť peoplemetrom sa jednoducho oplatí. Ak nechápete, nevadí, máte na to právo. Ste šéf a snažíte sa vyhrať dennodenný súboj o slovenského televízneho diváka, a to je dostatočne deprimujúce. Čo by tak ulahodilo jeho oku? Realita, alebo fikcia? Reality šou, alebo seriál či akvizičný titul (tento pojem si vysvetlíme nabudúce).

 o-tv1b

Vraj každý rád nazerá cez kľúčovú dierku k susedom, lebo každý človek je od narodenia tvor zvedavý. A všetci vraj aj radi závidíme. Výhra desať miliónov za výdrž v kontajneri (ako výstižne nazývajú dom pre hráčov reality šou) sa už oplatí závidieť! Alebo sa radšej každý škodoradostne uškŕňa? Akože: „Videl som toho vo Vyvolených, sprchoval sa a má ho teda takého malého, že sa mu čudujem!“ alebo „Ja byť jeho tatkom, tak ho vyfackám a urobím mu taký škandál, že sa hneď zorientuje, chlapec, či je teplý!!!“ alebo tiež: „Tá jačala v tom tuneli Veľkého brata jak dosratá!“ Nuž, verím, že v každom z nás je kus škodoradosti. Ide asi o to, čo vo vás ako šéfovi televízie prevláda. Ak chcete masírovať národu jeho škodoradosť, tuposť, závisť a v neposlednom rade zmätenosť a možno trochu zvedavosť (je ten hráč taký naozaj, alebo ho len tak šikovne postrihali tí strihači a režiséri?), šupsnite si do prajmtajmu - čiže do hlavného vysielacieho času vašej televíznej stanice - formát reality šou, v ktorej sleduje divák partičku nešťastníkov uväznených v jednom priestore alebo zaznamenanú trápnosť okamihu, keď si človek z ľudu myslí, ako úžasne práve odspieval pred porotou hit Robbieho Williamsa. Keď opäť nahliadneme do odbornej terminológie, dozvieme sa, že:

Reality show jetelevízny formát, ktorý na moderný televízny trh vstúpil po roku 1999. V zásade ide o spojenie zábavného programu a dokumentu: buď dokumentuje reálne prostredie, ktoré je určitým spôsobom pre diváka zaujímavé, alebo reálne prostredie prenáša do nezvyklých situácií. Formát sa stal divácky atraktívnym vďaka ľahšiemu stotožneniu divákov s protagonistami ako pri dramatickej produkcii. Televízie na vyspelých trhoch formát často využívajú pre nižšie náklady na produkciu oproti dramatickej tvorbe a vysokej sledovanosti. U nás televízne spoločnosti po formáte siahli po transformácii na trh s elektronickým meraním sledovanosti v záujme vo väčšej miere zaujať divákov.
Zdroj: Mediálny slovník na Mediálne.sk

Nuž, podľa slovníka sa zdá, že ak ste šéf televízie, ktorý je v obraze, siahnete po hore uvedenom formáte už len preto, lebo - ako sa u nás vraví - „za málo peňazí dostanete veľa muziky“. Ibaže na Slovensku je všetko trochu inak. Ak chcete skutočne nablýskanú reality šou, ktorá divákov presvedčí, robíte všetko vo veľkom štýle - kupujete drahé, ale overené licencie za nemalé peniaze, ako je Superstar či Big Brother, možno vymyslíte Miliónové dievča či Miliónový tanec, čo už v samotnom názve ukrýva nezanedbateľnú čiastku vo forme odmeny. Veľký štýl je veľký štýl. Alebo urobíte mohutnú kampaň, vylepíte po Slovensku ohromné billboardy a učíte ľudí nový pojem „Vyvolení“. Oblečiete ho do jesenných teplých tónov ako celú televíziu Joj a tešíte sa zo sledovanosti. Nacastujete si mužov a ženy, ktorí nevedia prečítať súvisle jednu rozvitú vetu, ale zato sú ochotní sa kedykoľvek vyzliecť dohola a baviť sa dvadsaťštyri hodín o kefovačke, o svaloch, alebo o tom, či jeden z nich klame a koho prvého zavraždí v priamom prenose. Prípadne dáte väčší dôraz na casting a značku - originál je predsa len Veľký brat Big Brother, necháte sa ovplyvniť chladnou licenciou a v studených farbách vysielate o niečo príjemnejších ľudí, ktorí majú však tú smolu, že o nich divák fakt nič nevie. A tak im len držíte palce, aby si divák nakoniec prepol z tupých Vyvolených na súťaženiachtivých sparťanov či bohatých v dome Veľkého Brata, postupne si na nich zvykol a hlavne: posielal esemesky, lebo vynaložené prostriedky treba dostať naspäť. A to už nehovorím o reklame, ktorá nami všetkými neuveriteľne hýbe a diktuje slovenkému televíznemu trhu, čo a ako. Potom to aj tak vyzerá. Že takmer v polovici vety prestrihneme na reklamný brejk a niekedy viac než desať minút sledujeme hlučné vábenie na najlepšie vložky, autá a nápoje. A posolstvo, ktoré chcete ľuďom odkázať cez obrazovky, vyzerá zrazu roztrieštene a klamlivo. Hrozne. Stupídne. Bezducho.

 o-tv1c

Ak ste kvalitný šéf televízie, človek v správnom čase na správnom mieste, mali by ste si však klásť aj inú otázku: budú po uzretí nášho programu vo večernom vysielaní ľudia zase o kus šťastnejší, bude

Peter Sloboda  viac od autora »
Vaše reakcie [19]

:: Súvisiace reklamné odkazy