Zlá správa: Nikdy sa to neskončí

Začalo sa to ako láska na prvý pohľad. Aspoň z jeho strany. Ona chvíľu odolávala, potom však podľahla jeho humoru a schopnosti nikdy sa nevzdať. Chodili spolu niekoľko rokov. Otázku svadby prebrali a dohodli sa, že ju nepotrebujú. Spájali ich iné veci. Cestovali, varili si, pozerali filmy, chodili sa lyžovať a plávať. Mali spoločné rituály, spoločné jedlá, spoločné krycie heslá, ktoré za tie roky akosi vyplynuli zo spoločných zážitkov.

Bolo jedno miesto a to patrilo len im. Veľká zrubová chalupa s vôňou materinej dúšky. Chodili tam na Veľkú noc, v lete, na Dušičky a na Silvestra. Aj tento rok si to tak naplánovali.

V októbri prišla kríza. Boli spolu menej a vzťahy trochu ochladli. Dohodli sa, že na chalupu nepocestujú spolu, ale stretnú sa až tam. Večer predtým jej zavolal, že by bolo možno lepšie, keby neprišla. No jasné, ešte je urazený, povedala si, zbalila veci, naštartovala a vyrazila.

Na chalupe bolo príjemne vykúrené, bol tam on vo vlnenom svetri a ešte jeho suseda. Nasťahovaní v jednej izbe. Hovoril som ti, aby si nechodila, povedal on svojej frajerke, teraz už ex. Vonku bola tma, ona mala za sebou sedemhodinovú cestu autom a netrúfala si ísť hneď späť. Vybalila si salámu, ktorú priniesla kvôli nemu, lebo ju mal rád, natrela si chlieb, zjedla ho, ľahla si na lavicu v kuchyni a celú noc počúvala chichot zo spálne, ktorý produkovali jej bývalý so svojou susedkou, teraz už frajerkou. Skoro ráno vyrazila a celú cestu striedavo plakala a nahlas ho preklínala.

Banálny príbeh, už sme takých počuli a zažili stovky. Lenže on má osemdesiatdva, ona šesťdesiatpäť a susedka šesťdesiatsedem. Nie kíl. Rokov. A tento fakt všetko posúva do celkom iného svetla.

Kedysi som si myslela, že trápiť sa láskou je človek nútený len tak do šesťdesiatky, potom ho to živočíšne pudenie opustí a bude príjemne nad vecou. Keď vidím, čo vyrábajú priatelia a rovesníci mojich rodičov, ktorí magickú šesťdesiatku už prekročili, chápem, že aj táto moja nádej zostane len nádejou. Starší ľudia už dokonca musia svoje komplikované vzťahové konštelácie riešiť nielen pod tlakom svojich protichodných túžob a so záťažou minulých skúseností, nielen pod kritickým okom svojich rodičov – niektorí rodičia žijú veľmi dlho a vždy zostanú rodičmi, ktorí vedia všetko lepšie, ale aj v paľbe nemiestnych komentárov svojich detí a vnúčat. Vekom sa to nekončí, vekom sa to stupňuje.

Keď sa mi pred časom ženil jeden kamarát, svoju pomerne prekvapivú voľbu životnej partnerky zdôvodnil tým, že je už príliš unavený riešením vzťahových otázok, že by rád urobil za všetkým čiaru a mal pokoj, lebo to je stále o tom istom s rôznymi ženami. Teraz zistil, že riešiť musí stále, akurát že je to vždy o niečom inom s tou istou ženou. Ani manželstvom sa to nekončí, manželstvom sa to začína.

Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo nás tak celoživotne zamestnávajú otázky, kde zohnať niekoho, s kým sa dá žiť, ako zladiť naše citové načasovania, ako obrúsiť hrany, ako sa v slabých chvíľach nepovraždiť, ako nedusiť v sebe napätie a pritom sa nehádať pred deťmi, ako sa nehádať pred rodičmi, pred priateľmi a pred susedmi, ako predýchať zakopnutia svoje aj cudzie, ako dospieť k žiteľnému stereotypu a ako sa z neho nezblázniť, ako vydržať päť, desať, dvadsať, päťdesiat rokov a neprísť o svoju integritu, natrafila som na zaujímavú teóriu. Vraj ak oddelíme úplných psychopatov, alkoholikov, násilníkov a totálne sociálne nepoužiteľných jedincov, zostane nám tak 95 percent mužov a žien. A z tejto skupiny je vraj hocikto schopný prežiť relatívne šťastné manželstvo s hocikým, len musí naozaj chcieť a každodenne na tom pracovať.

Tak preto to musíme stále riešiť. Lebo sme tak zostrojení, nič nie je zadarmo a ideálne presne k sebe pasujúce páry neexistujú. Ani univerzálne pravidlá však neexistujú, treba stále individuálne hľadať nové a mať silu na ich uplatňovanie. Ale aby ste nepovedali, že ste na záver tohto úvodníka nedostali nič pozitívne ako bonus, tak tu je definícia, ku ktorej som sa dostala včera večer v spoločnosti ľudí životom patrične preplesknutých.

Tri zásady šťastného manželstva od zaslúžilej manželky:

1. nebrať si partnerove invektívy osobne

2. nestratiť humor

3. nepozerať mu do mobilu

Príjemný víkend a pohodové vzťahy prajem, nech sú akékoľvek!