Sezónna záležitosť

Týkalo sa to výhod bývania v strednej Európe, ten článok v časopise životného štýlu. Vždy ma vie potešiť, keď narazím na dôkaz pozitívneho myslenia, ale argument, že sa máme super, pretože máme leto aj zimu, že môžeme nosiť kožuchy aj šortky, to bolo aj na mňa veľa. Vraj si vždy máme čo kúpiť, čo vyťahovať zo skrine a môžeme sa tešiť z neustálych zmien. Načo nám to je, pýtala som sa, mať napratanú skriňu vecami, na ktoré je práve buď priteplo alebo prizima? Nikto mi neodpovedal, časopisy totiž neodpovedajú, len si ďalej na lesklých farebných stranách hlásajú to svoje.

Keď som sa nedávno priplietla k spomienkovému rozhovoru dvoch senioriek s dobrou pamäťou, okrem pikantných historiek, ktoré som si mohla konečne vypočuť vďaka tomu, že som už príliš stará na to, aby „ma mohli pokaziť“, ma upútalo časové zaradenie najsilnejších zážitkov: „boli to prvé jahody toho roku, mala od ich šťavy červené prsty a tými jahodovými rukami držala jeho hlavu a plakala“, „chodili sme spolu iba toľko, koľko predávali na ulici gaštany, začalo to na jeseň a na Vianoce bolo už po všetkom, pochopila som, že on nie je nič pre mňa a on mi to nikdy neodpustil a dal sa k policajtom“, „narodil sa v auguste, do vône toho slivkového lekváru, čo sme varili v kotle na dvore“.

Dnes dostanete jahody v hypermarketoch po celý rok, nie sú také červené a voňavé, ale sú to stále jahody. Ak potrebujete mať gaštany, slivky alebo hrozno, nemusíte Marušku vyháňať k dvanástim mesiačikom, stačí mať poruke dobrovoľníka, ktorého vyštvete do najbližšej Billy, Tesca, Carrefouru alebo Terna. Nemusí byť ani sezóna husacích hodov, ak silou-mocou túžite po husacine, mraziaci box vám ju poskytne. A aby sme nezostali len pri jedle: Pri troche peňazí môžete aj v lete sedieť v kožuchu v klimatizovanej miestnosti a pri troche organizácie si nemusíte v režime byt – auto – kancelária – nákupné stredisko celú zimu obliekať kabát.

Stála som dnes v obchode nad balíčkom jahôd. Vyzerali celkom ako naozajstné, júnové. Premýšľala som nad tým, ako sa nám vytrácajú veci a vnemy súvisiace so sezónou. Klimatizácia, globalizácia, logistika a prevaha interiérových zážitkov nás okrádajú o zhmotnené uvedomenie si plynutia času. Keď ho totiž nedelíte, aspoň v rovine zmyslových vnemov, neuvedomujete si jeho dĺžku.

Takže vďaka bohu za Vianoce. Sú síce gýčové, hlučné a plné prežitkov, ale nebyť ich, ešte viac by nám splynuli naše dni do monotónneho sledu povinností a udalostí, ktoré sa na seba podobajú, nasledujú jedna za druhou a nemajú tú výnimočnosť typu „len raz do roka, len teraz v sezóne“. Takže v tom časopise mali vlastne pravdu. Sme striedaním ročných období bohatí. Lebo je príjemné vybrať zo šuplíka sveter, na ktorý sme už zabudli, skúšať si v máji plavky, či sa náhodou cez zimu v skrini nezbehli, tešiť sa na sandále a potom na lyže. Zmena teší, povedal vraj Cicero. A treba si ju užiť, nie sa z nej stresovať, pretože nám zo života neodkrajuje, ale robí ho zaujímavejším.

Tie jahody som nekúpila. Kúpila som gaštany. Bude treba zapnúť trúbu, zapáliť sviečky a malým nožíkom tie gaštany ponakrajovať, aby sa upečené dali šúpať. Je úplne jedno, že sa mi ten nožík aspoň raz šmykne. Je predsa sezóna gaštanov a palcov zalepených leukoplastom.