Amsterdam, hmlisté hory, okresy a španielka

Keď sa kapela rozhodne zahrať „unplugged“, znamená to buď pomyselnú bodku za určitým obdobím ich hudobného života, alebo snahu vymaniť sa zo stereotypu. Podobne to býva tiež so sólovou dráhou muzikantov. Björn Dixg?rd spojil jedno aj druhé a v jeho prípade to platí dvojnásobne, veď kapela Mando Diao, v ktorej je podľa plagátov na viedenský koncert “hlasom a dušou“, je na turné takmer päť rokov bez prestávky. O to viac bolo v klube Flex, naplnenom do posledného miesta, vidieť, ako si zmenu užíva.

Ešte predtým, než si vytrpíte neuveriteľne nudnú miestnu predkapelu Point Leonard a kým príde pán Björn, musíte si všimnúť zloženie publika. To tvoria z deväťdesiatich percent dievčatá, schopné svoj idol častovať revom obdobným, aký si zažívali Björnovi obľúbení The Beatles pred viac ako štyridsiatimi rokmi. S prvými tónmi covervezie Flying On The Ground (Is Wrong) od Neila Younga vzápätí vidíte nad hlavami ľudí niekoľko desiatok mobilných telefónov, malých digitálnych fotoaparátov a podobných hračiek. Najprv by sa mohlo zdať, že na Dixg?rdov koncert prišli ľudia tak, ako chodili na spomínaných „chrobákov“ – teda pozrieť si to, ako vyzerá a nie to, čo hrá. Táto predstava však mizne pri zborových spevoch nielen overených skladieb Mando Diao, ale dokonca aj pri nových trackoch z posledného albumu Never Seen the Light of the Day. Áno, Mando Diao sú vo Viedni fenoménom a publikum ich s radosťou prijíma v akejkoľvek forme.

Povestná energia živých koncertov Mando Diao totiž nemizne ani v akustickej podobe. Akurát namiesto dvoch hlučných elektrických gitár tu máte len jednu akustickú v sprievode perkusií a trúbky. Nemôžeme zabudnúť ani na hlučný divácky chór. Ale aby to neboli len autorské coververzie, posilňuje sa Dixg?rd aj hosťom – skupinou Twinflower Band, v ktorej spieva jeho sestra Linnéa. A hoci ich spoločný trojpesničkový blok pripomína country zo second handu, upevňuje už tak dosť silne uvoľnenú, v tomto prípade doslova rodinnú atmosféru.

„Mám rád to, že v Mando Diao sú dvaja speváci. Občas mám ale chuť zaspievať si skladbu, ktorú pôvodne neinterpretujem ja, a tak som si požičal jednu od Gustafa," avizuje Björn hit TV & Me, prichádzajúci na rad po country intermezze. Do setlistu sa dostáva aj Amsterdam, Down in the Past či Misty Mountains, no diváci chcú počuť predovšetkým jednu skladbu.

„Okresy! Okresy!“ ozýva sa z publika v prestávkach medzi skladbami. Nezainteresovaný človek by si mohol myslieť, že Rakúšania si žiadajú nové územné členenie ich krajiny, ale v skutočnosti ide o túžobne očakávanú epickú skladbu Ochrasy, ktorú Dixg?rd napísal o čase medzi koncom koncertu a východom slnka. Keď zaznie, nemáte pocit, že ju sprevádza, v tento večer tradičný, chór publika, ale ženský spevácky zbor.

Björn Dixg?rd odkladá španielku, vypína stolovú lampu, ktorá vytvárala intímne osvetlenie pódia. Rev slečien v publiku ho však sprevádza ešte aj hlboko do zákulisia. Jeho čas sa začína...

Björn Dixg?rd, 23.11. 2007, Flex, Viedeň

Foto: autor