Dánsky suvenír na vlastnej koži

Keď sme v pondelok večer asi hodinu pred koncertom stáli v priestoroch rozľahlej viedenskej Areny, zastavil sa pri nás jeden pán, ktorý sa pýtal, či ideme na Efterklang. Keď sme mu odpovedali kladne, s nevídanou radosťou v očiach nám poďakoval.

Ten pán sa volal Casper Clausen a je spevákom a dušou tohto dánskeho projektu. Ale aby som zbytočne nepredbiehal; v plnom klube spočiatku vytváral – aspoň symbolicky – krajinomaľby severských krajín Peter Broderick, inak koncertný člen Efterklang, so svojím sólo vystúpením. A keď píšem sólo, tak to myslím smrteľne vážne. Broderick si totiž svoju hudbu skladal tak, ako to robia deti s najslávnejším dánskym výrobkom – legom. Základom krehkých akustických skladieb bol väčšinou klavír, ktorý potom nechal rotovať v slučke, zatiaľ čo nahral ďalšie stopy na gitare, husliach, či píle.

Efterklang nastupujú na pódium ozdobené pávím perím v štýlových rovnošatách a s početným arzenálom hudobných nástrojov o niečo neskôr. Na pódiu sa ukazuje, že obľúbená pomôcka hudobných kritikov – teda nazývať Efterklang dánskymi Sigur Rós – je scestná. Oba projekty majú spoločné to, že kombinácia všetkých ich nástrojov funguje ako dokonalý celok, lenže keď si ich rozoberiete na drobné, pochopíte, že nie všetko, v čom sa mieša zvuková infantilita s minimalistickými prístupmi a severským chladom, sa musí automaticky podobať na Sigur Rós.

Vo zvukoch, ktoré vydáva Efterklang, od prvých chvíľ počujete, že to, čo produkujú na svojich nahrávkach, je zahrateľné, vidíte, ako každý z ôsmich ľudí spieva v chóre, prípadne do niečoho mláti, fúka, alebo brnká a výsledkom je niečo hudobne také organické, že by tomu každé napísané slovo len uberalo z pravdivosti. Ťažko uchopiteľné melódie z albumov totiž v prítomnosti vizuálneho podnetu zabávajú. A hranica medzi zábavou a umením v tomto prípade neexistuje. Publikum i kapela sa zabávajú s nadšením.

Mostíkom sa vraciam k tomu, čím som začínal. Reakcia speváka na naše náhodné stretnutie nebolo náhodná. Efterklang mali totiž z publika takú úprimnú radosť, že im vypadávali slová. Nešlo však o žiadnu nacvičenú pózu, o čom svedčí dôkaz na oficiálnej stránke kapely: „Ťažko si spomenieme, kedy naposledy sme mali na koncerte takú pozitívnu odozvu.“ Keby len vedeli, že možno aj polovicu publika vo Viedni tvorili Slováci.

Efterklang + Peter Broderick, 4. 2. 2008, Arena, Viedeň

Foto: autor