Nad Tatrou sa blýska?

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom utekajú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes Made in Slovakia.

Prečo sú The Uniques unikátni? Predovšetkým preto, že sú jednou z mála lokálnych gitarových kapiel, ktorá nemá ten na míle rozoznateľný slovenský zvuk. Ak si odmyslíme kvalitu podomácky vyrobenej nahrávky, môžeme pokojne prestať hovoriť alibistické slovné spojenie na naše pomery.

Nie z hvozdov – teda temných lesov, ale z Bratislavy pochádza kapela Hvozd, sústredená okolo sestier Ivany a Lucie. Atmosférou však do lesov rozhodne patria, čo dokazujú tri vydané demá a množstvo koncertov v domovskom meste, ale i v Čechách, a dokonca aj na dvoch francúzskych festivaloch.

Sabinovská kapela Dalla Mattina Alla Sera má akúsi podivuhodnú moc, ktorá spôsobuje, že vás ich skladby skrátka bavia. Sú zábavné, melodické, jednoduché, spevavé. Nič viac, nič menej. Žiadne vyššie estetické hodnoty, len poctivá hudba na skákanie s odkazmi na mŕtvy grunge. Prečo nie?

V profile Eduardo Borsuci In Optima Forma sa píše: „Každý predsa vie, že Eduardo Borsuci je slávny taliansky spevák z osemdesiatych rokov. Toto je jeden z jeho aktuálnych projektov.“ Ak z ich nahrávok budete očakávať spev ? la teleshoppingová Musica Italia, budete asi dosť sklamaní. Na svoje si však prídu tí, ktorí uprednostňujú kombináciu živých nástrojov s elektronikou.

Táto rovnica je jednoduchá. Keď k The Uniques prirátate jedného člena, vznikajú LazyPoets. Z rovnice sa však stáva nerovnica, pretože leniví básnici sú inštrumentálnou kapelou, nachádzajúcou sa hudobne v úplne iných končinách. Mimochodom, LazyPoets otvárali posledný ročník festivalu Wilsonic.

Občas temný a občas svetlý gitarový pop hrá bratislavská kapela Stares. Na scéne sa pohybuje dlhšie ako väčšina interpretov z tohto výberu, napriek tomu sa v posledných mesiacoch venuje koncertovaniu málo. Ich najnovší štúdiový počin Swan Songs má niečo cez pol roka a dá sa zadarmo stiahnuť z ich internetových stránok.



Ak náhodou zablúdite na profil v Brne sídliacej, no z Banskej Bystrice pochádzajúcej kapely The 15 kč, určite sa budete cítiť zmätene. V orientácii v ich svete vám totiž nepomôže ani kompas, ani mapy, ale znalosti o Vladimírovi Mečiarovi, Nickovi Caveovi a strukovinách. A predstavte si vrchol ich absurdného humoru – táto kapela koncertuje.