Horúce zimomriavky od koncertnej Khoiby

Keď je Subclub prázdny, je v ňom zima. To sa v tom priestore, aspoň čo sa koncertov týka, stáva relatívne často. Sú však večery, keď máte istotu, že tam bude vďaka vysokej návštevnosti pekne horúco. Ako klimatizácia poslúžia zimomriavky, ktoré spôsobuje pražská kapela Khoiba.

Musím sa priznať, minulú stredu to nebolo po prvýkrát, čo som Khoibu videl naživo a pripúšťam, že lepšie publikum ako v Bratislave som na nich nikde inde nezažil. Vôbec pritom nejde o patriotizmus akéhokoľvek druhu, je to jednoducho fakt. Doteraz si pamätám slová speváčky Emy z prvého koncertu v Subclube, ktorý sa uskutočnil presne pred dvoma rokmi. Vtedy povedala, že také publikum nemajú ani v Prahe. A pri minimálnosti slov vypustených z jej úst počas koncertov to vôbec nevyznelo ako póza.

Khoiba totiž nekomunikuje slovami, ale cez skladby. Medzi skupinou a ľuďmi to iskrí celý koncert, počas ktorého sa vystriedajú snáď všetky emócie od šťastia, smútku, až po hnev. V hudbe sa to prejavuje okrem melancholických melódií aj divokými klávesovými vyhrávkami, aké ponúka napríklad výborná Facilities. Napriek prevahe nových skladieb z albumu Mellow Drama, ktorý vychádza v týchto dňoch, prišiel rad i na staršie piesne z debutu Nice Traps. Nechýbali Half in, či That Reason, skvelou bodkou za koncertom bola staručká D.O.N.T., ktorá Khoibu vracia do pozície menej elektronického a viac pop-rockového interpreta. Úsmev od inak odmeranej a sústredenej skupiny pôsobil pri tejto skladbe naozaj prirodzene. Nebavilo to teda len ľudí stojacich pod pódiom, ale aj tých hore na ňom.

Khoiba jednoducho patrí k interpretom, ktorí nemusia naživo nič dokazovať. Ich koncert vás buď vtiahne mimo reality, alebo začne nudiť. Záleží len na povahe prijímateľa, nikdy nie na výkone tejto kapely, ktorá mala už dávno prekročiť hranice Českej republiky.

Spomínané nové skladby znejú hudobne viac dospelo a je z nich cítiť menšia chuť púšťať sa do experimentov. Nedá sa povedať, že by boli hľadaním stálej pozície, z ktorej by sa mohli ďalej posúvať, ide skôr o snahu premiestniť zvuk do iných vôd. Súdy však vyslovme až po vypočutí čerstvej Mellow Dramy. Podľa toho, čo nám predviedli v Bratislave, si trúfam povedať, že sklamaní nebudeme.

Foto: autor