Hiromi blesky

Koncerty japonskej klaviristky Hiromi sú v Bratislave spoločenskou udalosťou. Môže za to bubeník Martin Valihora, vďaka ktorému je táto útla rodáčka z Hamamatsu v našom hlavnom meste možno väčším fenoménom ako kdekoľvek inde na svete.

Ak si niekto pamätá jej koncert na Bratislavských jazzových dňoch spred dvoch rokov, nemôže sa tomu čudovať. Hiromi vtedy svojím energickým vystúpením postavila na nohy celú sálu a nadšený aplauz neutíchal niekoľko minút po skončení koncertu. Minulý piatok v PKO, keď vypredaná sála šalela, to bolo podobné. Škoda však, že oproti minulým koncertom nebolo z čoho. Energia, pre Hiromi taká charakteristická, sa totiž odrazu akoby niekam vytratila.

Oproti minulým dvom bratislavským koncertom pribudol do pôvodného tria Hiromi – Valihora – Grey John Shannon z kapely Waking Vision. Lenže tento charizmatický gitarista tu nehral seba. Jeho gitara bola oproti domovskému projektu akoby z iného sveta a vo vzduchu sa bila s klavírom, čím nedostával vlastne ani jeden nástroj svoj priestor.

Ad klavír. Kam sa vytratil náboj Hiromi? Jej kompozície, v minulosti postavené predovšetkým na schopnosti hrať šialene rýchlo a energicky, tentoraz trochu pripomínali uspávanky. Uspávanky zahrané fenomenálnymi muzikantmi, ktorí spolu radostne komunikovali na pódiu, no ich hudba vychádzajúca do publika strácala silu. Bola tu forma, no absentoval obsah. Hiromi akoby sa snažila vytvárať svojou hrou nejaké obrazy, no celkový pohľad na tento koncert sa viac skladal z jednotlivých dojmov famóznej inštrumentálnej zdatnosti muzikantov.

„Mám vás rada, Bratislavčania,“ hovorila Hiromi nadšene lámanou slovenčinou. Publikum odpovedalo treťou standing ovation. Bol som na inom koncerte, alebo som nepostrehol zobudenie jej spiaceho kúzla?

Hiromi, 9. 11. 2007, PKO, Bratislava

Foto: autor