Pointy pod stromček

Nedeľný mač ambiciózneho Modrého, skeptickej Oranžovej, veselej Zelenej a súťaživého Čuprinu dopadol podľa očakávaní. Dvadsať päť kôl, žiadny hendikep, všetci proti všetkým. Čuprina vyhral spôsobom štart – cieľ, s tým, že na pár kôl ho síce vo vedení vystriedal aj Modrý, a trpkú pachuť vavrínov v jednotlivých kolách okúsili aj Oranžová a Zelená, ale žiadny z ich úspechov nebol natoľko presvedčivý, aby otriasol neotrasiteľným Čuprinom. Hádam to tak dopadlo preto, že Čuprina hneď v úvode zmutoval do najodpudivejšej podoby, a keďže šlo o hru s príšerami, hra samotná mu nadŕžala. Súťažilo sa v triafaní zombíkov, odmotávaní múmií, vrhaní korytnačiek na cieľ, uhýbaní sa pred smradľavým zeleným svinstvom zo stoky či porciovaní tekvíc a vyhrávali sa očné buľvy. Modrý, Oranžová, Zelená a Čuprina sa neskutočne bavili, hoci sa hrali hru pre deti od troch rokov.

Toľko k prvému vianočnému tipu – hre Buzz! Junior: Monster Rumble, spoľahlivému prostriedku, ako sa zabaviť s deťmi akéhokoľvek veku. Ak by príšerky nezabrali, prípadne rozmaznaným deckám nestačili, treba siahnuť po Eye Toy Play: Astro Zoo – bizarnej vesmírnej zoologickej záhrade zmietanej chaosom galaktických rozmerov a ovládanej nie skrz tlačidlá, ale vlastným telom. O kamere Eye Toy platí to isté, čo o bzučiakoch Buzz – na prvý pohľad hlúposť, ale len dovtedy, kým si to človek neskúsi. A hoci tomu sám neverím, ak ešte naozaj nemajú vaše deťúrence Playstation, kúpte im ju teraz, neviem presne, čo tá sranda momentálne stojí, ale zlacňovala sa už toľkokrát, že by ma neprekvapilo, ak by ju rozdávali len tak. Majetnejší, samozrejme, môžu obdarovať svojich blízkych aj Trojkou, ale to by bol taký dar-nedar, lebo nakoniec by ste pri nej strávili viac času ako obdarovaný.

Dobre, veľký spoločný dar už pod stromčekom máme, čo ďalej? Dary menšie, čiastkovejšie, osobnejšie ani nie, skôr praktickejšie, ak sa vám ako praktickejšie javí hrať sa hry stolové, alebo čítať.    

Dr. Black je v zásade ničím nezaujímavý doktor, akurát je možno vrah, a ak aj on nie, predmetná vražda sa určite odohrala v jeho dome. Vlastne, vraždí sa tam pravidelne, a nejakú tú vraždičku bude mať určite na svedomí aj domáci pán, len treba vyčkať. Ono ťažko nevraždiť, keď dom je priam posiaty potenciálnymi vražednými zbraňami. Dýka v tanečnom sále, trúbka v skleníku, revolver v študovni, lano v salóniku, svietnik v jedálni a v kuchyni hasák. Stačí obslúžiť sa a kohosi picnúť, to nie je problém, problém je zistiť, kto sa obslúžil. Lebo celý tento odsek sme v prostredí nie „modernej spoločenskej hry“, ale v prostredí spoločenskej hry klasickej. A výbornej, vynikajúcej, pamätnej, radostnej a tak ďalej. Cluedo sa predáva už roky a podobne ako Monopoly, Scrabble či Twister patrí do toho najzlatšieho zo zlatých spoločenskoherných fondov.       

Máte k dispozícii nejakého seniora? Povedzme sedemdesiat päť a viac? Lebo ak hej, možno máte podobnú skúsenosť. O čo ide? Že ich už sotva čo prekvapí a vybrať im pekný a zmysluplný darček je skutočná tortúra. Preto sa to väčšinou končí pri rukaviciach, papučiach, geriatrických vitamínoch a ultraabsorpčných plienkach. Nie tento rok: tento rok im môžete darovať knihu a urobíte im radosť hneď dvakrát. Nielenže ich naozaj prekvapíte, ale darujete im aj čosi, čo im umožní nahliadnuť do tajov toho, ako trávite v práci svoj voľný čas. Lebo nech je ten váš senior v akomkoľvek nepoužiteľnom stave, ak si zvládne ešte prečítať letáčik z liekov, určite zvládne aj knižku Miroslava Šanca Internet pro seniory. Sťahovať z P2P sietí piesne Františka Kryštofa Veselého sa z nej síce nenaučí, ale bežné užívanie internetu vrátane trebárs chatovania mu prestane robiť akékoľvek problémy.

Jonathan Strange a pán Norrell sú britskí mágovia z rovnomenného románu anglickej debutantky Susanny Clarkovej a obaja sú svojím spôsobom čarovní. Nie ako mágovia, tam je to samozrejmé, ale ako literárne postavy. Sú napísané s láskou sálajúcou z každej vety, a štylistickou bravúrou, ktorá znesie porovnanie s najväčšími velikánmi britskej literatúry. Clarková, hoci debutantka, disponuje jazykom a štýlom zaťaženým priam esenciálne čímsi, na čo sa mi nehodí iné slovo ako „britskosť“. Dôraz na každé slovo, irónia jemne vznášajúca sa nad textom ako magický opar, nálada imperiálnej láskavosti, espritu, elegancie a slušnosti, to všetko robí z čítania Clarkovej priam fyzický pôžitok. Človek až má chuť kúpiť si hojdacie kreslo a začať fajčiť fajku. Že príbeh sám sa potom zdá troška slabší? Ale prosím vás, koho zaujíma príbeh, keď čítanie môže byť rozkošou aj samo za seba? A ešte čosi, Clarkovej román je síce predávaný ako fantasy a celkom nezmyselne sa ocitá v rovnakom ringu ako PaPrs a Harry P., avšak osobne som si ho založil do knižnice hneď vedľa Dickensa a veľmi sa mu tam páči. Takže ak vás nálepka fantasy odradzuje, a môže, lebo aj takí ľudia sa nám tu potulujú, odradiť sa nenechajte. Jonathan Strange a pán Norell sú v prvom rade veľká literatúra.   

Na dnes posledným zaručeným podstromovým darčekom je nový Maxim E. Matkin. V knižke Miluj ma ironicky sú zozbierané majstrove menšie veci, predovšetkým publicistické vstupy na pôdu ženských časopisov s lesklými obálkami a zdanlivo prázdnym obsahom, ktoré však v ničom nezaostávajú za jeho rozsiahlejšími epickými celkami. Hádam len tou epikou, ale to je jedno, lebo jednak Matkina poznáte, takže viete, čo očakávať, a druhak, presne to chcete. A pokojne ich kúpte viac, toto je darček, ktorý dokáže urobiť jedine radosť. On aj ten spisovateľ musia z niečoho žiť a hlavne teraz, pred Vianocami, sa mu hodí každá koruna.

Ďalšie tipy nabudúce, knižky, filmy a určite ešte niečo.