Darčeky - človek sa musí odosobniť a zároveň zostať osobným

Otázka Vianoc rezonuje v posledných dňoch v redakcii nevídanou silou. Nielenže sa neustále rieši vianočný večierok, jednou z poínt celoročného pestovania našej vrúcnej vzájomnosti je už dva týždne sa objavujúca požiadavka na článok venovaný vianočným darčekom, tipom od nás pre vás. I podujal som sa začať, jednak preto, že stále viac vecí chcem, ako mám, jednak preto, že som mentálne najbližšie najvďačnejším terčom vianočných darčekov – deťom.

Komu čo?
Deti kolegov, priateľov a známych ma majú celkom rady. Rozumieme si, lebo nás zaujímajú viac-menej rovnaké veci. Bioniclami počnúc, videohrami a depresívnou Emily pokračujúc a Witches končiac. A majú ma radi aj niektorí kolegovia a kamaráti, hlavne preto, že odporúčajúc im darčeky pre ich deti, zväčša tie dary potešia aj ich.

Začiatkom decembra sa vždycky ohlasuje kamarát zo školy, veľmi úspešný a veľmi zaneprázdnený otec dvoch chlapcov a dievčatka, a milujúci manžel krásnej a troška rezignovanej ženy v domácnosti. Ak by bol postavou v dvojdielnom talianskom televíznom filme, bol by to presne ten dobre oblečený muž, ktorý pre samú prácu nemá na nič čas, ale to neznamená, že svoju rodinu nemiluje. Naopak, a hoci si uvedomuje, že láska sa kúpiť nedá, nedá mu to a svoju rodinu zahrňuje hmotnými statkami, aby aspoň trochu kompenzoval deficit spoločne stráveného času.

V praxi to, samozrejme, vyzerá trocha inak, ale to je jedno, lebo všetkým nám to vyhovuje. Jemu, lebo vianočné nákupy odbaví so mnou behom jedného popoludnia, pričom nakupujeme tak, aby z nich mali úžitok všetci, jeho manželke, lebo hoci réžiu Vianoc má na starosti ona, pod stromom čakajú ju i deti vždy nejaké ďalšie prekvapenia, a deťom samozrejme tiež, lebo darčeky im vyberám ja. A ja? Mňa baví samotný akt nakupovania nezaťaženého finančným limitom a, samozrejme, predstava, že zase budem za hviezdu. Všetci totiž vedia, že Martinovi by nikdy nenapadlo kúpiť vtedy osemročnému chlapcovi s nezdravým záujmom o anatómiu chameleóna. Ok, pripúšťam, Juan bol chyba, inak mám výborné skóre. Dokonca také výborné, že minulý rok telefonoval nielen on, ale aj jeho pani a pokiaľ viem, tak onen Martin sa s vláčikmi hrá aspoň dvakrát do mesiaca.

Videohry deťom aj dospelým
Čakám na telefonát, darčeky už mám však premyslené. Chalani a Martin vlastne tiež dostanú Xbox 360, next gen hernú konzolu od Microsoftu, ktorá sa začala oficiálne distribuovať aj u nás len nedávno, hoci na trhu už je rok. Na videohry sa môže kydať koľko chce, nikto ma nepresvedčí, že hranie nie je rovnako obohacujúce ako čítanie kníh a dívanie sa na filmy. Hrám často, rád a náruživo, napriek tomu sa zdalo, že voči videohernému ošiaľu súvisiacemu s príchodom hneď troch herných platforiem ďalšej generácie (rozumej prístroje na hranie videohier s lepšou grafikou) zostanem imúnny. Áno, kým som Xbo360 neskúsil. Wii ani Playstation 3 som ešte v rukách nemal, ale nemám prečo predpokladať, že ma neuchvátia rovnako. Našťastie, Vianoce sú aj o rok, teraz žijem Xboxom a skepsu vystriedalo nadšenie. Nikto už neverí mýtu, že videohry sú len pre deti, páči sa mi predstava, ako do tajomstiev hrania po sieti zasvätíme aj pani domu. Bez dobrého pripojenia na sieť je Xbox 360 len hernou mašinkou, snažiacou sa odhryznúť svoj kus z limitovaného koláča, no ak je on-line, ukazuje svoju celú krásu. K Xboxu sa ešte dakedy vrátim, poďme na ďalšie darčeky.

Duša upísaná diablovi
S Legom som vyrastal, raz s ním budú vyrastať aj moje deti, kým však ten čas nastane, urobím všetko, aby s Legom vyrastali aj decká mojich kamarátov. Veď je to vianočná klasika. Vždy s novým katalógom sa síce trocha rozčúlim – nepáči sa mi, ako kreativitu s ubúdajúcimi univerzálnymi dielikmi strieda pseudomodelárstvo plné nových špeciálnych dielikov, avšak za Lego model imperiálneho krížnika zo Star Wars by som v detstve upísal dušu diablovi. Vlastne aj teraz, dostanú ho chlapci, asi bude trocha problém, ale dostanú aj fantastické robokreatúry Bionicle, Zaktana a Thoka, takže budú môcť o krížnik zviesť ľúty súboj. 

Tuhší problém som mal s vymýšľaním darčekov pre ženské osadenstvo. Vlastne nie, len pre to dospelé. To dievčatko totiž zbožňuje pôvabne depresívnu Emily, takže k Barbínam a plastikovým modelom ružových kuchýň dostane aj kostým Emily a set náušníc a hodiniek. Peračník a školskú tašku dostala v septembri. Len škoda, že Emily u nás ešte nie je mainstream, takže po darčeky bude treba zájsť do Viedne. Každopádne som presvedčený o tom, že Emily na Slovensku veľmi chýba a dovozcovia hračiek a všakovakých tých detských serepetičiek by si mali vstúpiť do svedomia. On ten detský svet má aj svoju temnejšiu tvár a aspoň sa mi zdá, že deti potrebujú aj iných ako programovo šťastných a veselých hrdinov.

KNIHA, najkrajší dar. Ale KNIHA, nie kniha
A prichádza vrchol, darček pre pani domu, na ktorý som zvlášť hrdý. Najprv asi treba povedať, že to nie je ženský darček, vlastne neviem, či také čosi existuje a Martin, ak by mal čas a chuť snoriť, by ho asi našiel sám. Určite dostane aj osobnejšie dary, do toho sa nemiešam, ja len dodávam nadstavbu k základni. Je to darček univerzálny a krásny, ale viaže sa k pomerne úzkemu okruhu adresátov a je vyberaný s ohľadom na vkusové preferencie danej osoby, v tomto prípade kamarátovej manželky. Ona má rada jazz, veľmi, kdesi som síce počul, že jazz je mužská záležitosť, ale je to nezmysel, v tomto prípade určite. A fotky. Kniha Jazz Life, lebo to je ten dar, je nádherná, velikánska, s CD, ale to nehrá úlohu. Je to kniha-inštitúcia, kniha-objekt, kniha-pojem, až mám chuť napísať kniha-osobnosť. Fotky v nej počuť, fotky v nej cítiť, sú pretkané atmosférou a ak existuje čosi ako esencia jazzu a je ju možné vidieť, tak je vidieť na tých fotkách. Fotograf William Claxton a muzikológ Joachim Berendt cestovali v rokoch 1959 – 1960 Spojeným štátmi a hľadali Jazz. Našli ho a tá knižka je dôkazom ich snaženia.

Milujem darčeky a teší ma, ak ich môžem pomôcť vyberať. Je to alchýmia, človek sa musí odosobniť a zároveň zostať osobným. Všetky vyššie uvedené dary sa pod nejakým stromčekom ocitnú a budú osobné, to však neznamená, že nemôžu byť univerzálne. Tých svojich poznáte najlepšie sami, ale ak vás niektorý z darčekov zaujal, pokojne sa inšpirujte. Nikomu to nebude vadiť. O týždeň pokračujeme.