Ďalšie pointy pod stromček

Pyžamo pod stromčekom ma naozaj potešilo len raz, minulý rok, simpsonovské, ponožky nikdy a vlastne ani všetky tie ďalšie úžasne praktické veci, čo človek musí dostať, lebo sám by si ich nekúpil. A vôbec, čo praktickejšie sa dá kúpiť ako knihy, hry, filmy a hudba? Figúrky? Určite, len to chce priveľa odvahy a odhodlanie, lebo ak kúpite jednu, nikdy pri nej neskončíte. Čo ďalej? Obrazy, možno, to by som bol ochotný pripustiť, ale škoda, že tie, čo by sa kúpiť fakt oplatili, sú pre našinca zväčša nezaplatiteľné. Tak zostaňme pri hrách, knižkách a filmoch. Čo sa hudby týka, tam si radiť nikomu nedovolím, ani tipovať nie.   

Hry treba nakupovať s rozmyslom
Hry, teda videohry myslím, treba nakupovať s rozmyslom, on ten hráč si sám najlepšie rozumie, predsa len, jeho svet, jeho ihrisko. U nás pod stromčekom síce Call of Duty 4 nebude, ale to len preto, že už tretí týždeň sa s ňou bavkám. Jatky neuveriteľné, až sa nezdráham napísať, autentické. Ak by bol Čierny jastrab zostrelený videohrou, tak by sa hral.
V čo však dúfam, že pod stromčekom bude určite, je Heawenly Sword, akčná sekačka, v ktorej sa skromne odetá slečna oháňa mečiskom, ktorý by za normálnych okolností sotva zdvihla a porciuje každého, kto jej príde pod ruky. Krivky tiel a zbraní vo vzájomnej kombinácii na mňa pôsobia priam hypnoticky.

Vynikajúce Dejiny filmu a ďalšie knižky
Verím, že tvorbu amerického spisovateľa Paula Austera netreba nijako zvlášť predstavovať. Jednak sa jeho román Sklenené mesto, vydaný v edícii Svetovej knižnice denníka Sme, ocitol v nejednej slovenskej domácnosti bez toho, že by ho ktokoľvek plánoval čítať, jednak sa Auster hojne recenzuje vždy, keď je na to príležitosť, a jednak sa všeobecne vie, že práve podľa jeho scenára nakrútil režisér Wayne Wang film Smoke. A práve s ním Brooklynské frašky korešpondujú, nie obsahom, ale zvláštnou depresívnou, pochmúrnou a zároveň pokojne vtipnou atmosférou. Chlapík umierajúci na rakovinu sa presťahuje do Brooklynu a hoci štvrť, v ktorej vyrastal, je už celkom iná, genius loci zostal. To je číry Auster, jeho knižky sú síce o ľuďoch, ale hlavnou postavou je mesto. V Brooklyne som nikdy nebol, no vďaka Austerovi viem, že by som tam asi vedel žiť.          

Ak by Umberto Eco nezačal písať beletriu a dosiaľ by sa venoval len estetike, pravdepodobne by sme o ňom mimo odborných kruhov nikdy nepočuli. Lenže Eco písať začal a keď už sa jeho meno stalo svojho druhu značkou, môže si dovoliť veci, ktoré by komukoľvek inému sotva prešli. Môže napríklad napísať sériu vysoko erudovaných interpretácií, doplniť ich kvalitnými farebnými reprodukciami predmetných diel, potom to celé zastrešiť spoločnou témou, nazvať to Dějiny ošklivosti a vydať bez obáv, že by sa čosi také stalo prepadákom. Výborne, krásna a múdra kniha v najprvotnejších významoch slov. Ak vám pred dvoma rokmi ušli Dějiny krásy, kúpte obe a máte fantastický dar pre kohosi, kto ani k umeniu nemusí mať vzťah, ale je kvôli vám ochotný rásť. 

Vynikajúce, komplexné a predovšetkým vyčerpávajúce Dejiny filmu Kristin Thompsonovej a Davida Bordwella, ktorí sú manželia, hoci sa nevolajú rovnako, sa predávajú, akoby nestáli viac ako poldruha litra. Čo je na jednej strane výborné, lebo to dokazuje, že kvalitné knižky o filme sa oplatí prekladať a vydávať, na druhej to však znamená, že už ich možno nezoženiete. A krásne je, že v týchto Dejinách filmu sú obsiahnuté aj veci, o ktorých dosiaľ nielenže netušili ľudia, ktorí majú z dejín filmu štátnice, ale ani ľudia, čo ich tie dejiny päť rokov na vysokej škole učili.

Napísať poriadnu fantasy ságu, tak tisíc päťsto strán, hrdina, trpaslík, čarodejník, čarodejníkov učeň a nejaká sexy elfka, mágia, dobro vs. zlo, putuje sa, draci, trolovia a iná fantastická háveď, to chce grafomana bez súdnosti a dobré PR. Napísať sci-fi podobných kvalít, to isté, len to možno skončí v zásuvke, lebo sci-fi nie je in. Ale napísať poriadnu poviedku s nápadom a bez elementárnych štylistických chýb, to už chce talent a zručnosti skutočného spisovateľa. Preto mám poviedky radšej. Lenže s poviedkami je zas problém, že sa vám doma hromadia hneď v niekoľkých exemplároch. Môžu za to podobné výbery ako Locus – To nejlepší z fantasy a science fiction, výbery, o ktorých síce platí, že je v nich to najlepšie, ale vždy podľa iného, respektíve iných editorov. Ak váš potenciálne obdarovaný sci-fi nečíta programovo, len má fantastiku rád a po čomsi občas siahne, v tomto výbere mu darujete osemnásť špičkových poviedok od viac-menej súčasných velikánov fantastiky, pričom minimálne dve z nich pokojne môžeme považovať za geniálne – Medveďov objavujúcich oheň Terryho Bissona a Peklo je neprítomnosť Boha Teda Chianga.

Komiksy sa pod vianočnými stromčekmi Slovákov neocitajú pravidelne, ani v príliš masovom meradle, ale je to škoda, zvlášť v prípade autorského komiksu legendárneho komiksového teoretika a tvorcu Willa Eisnera Žid Fagin. Faginov príbeh je minimálne rovnako silný ako príbeh Olivera Twista, ba čo viac, on je uveriteľnejší a navyše nádherne nakreslený.    

Darček z kategórie tých, na ktoré sa nezabúda
Blade Runner síce už raz na DVD vyšiel, môže to byť tak osem rokov, šlo však o edíciu, ktorá robila tomuto kusu skôr hanbu ako česť. Jeden disk, takmer bez bonusov, bez poriadneho zvuku, navyše čudný zostrih, jednoducho nič extra. Takže keď teraz vravíme o splatení dlhu fanúšikom, je to nielen otrepaná fráza, ale aj pravda. Zberatelia síce budú kdesi naháňať špeciálnu päťdiskovú edíciu v kufríku a s replikantkou, obyčajného milovníka tých najlepších filmov však poteší aj „obyčajná“ dvojdisková verzia Blade Runner: The Final Cut S.E. V tomto prípade niet veľmi o čom písať. Tomu, kto má k filmu čo len troška vrúcnejší vzťah, týmto darčekom urobíte velikánsku radosť. 

Na koniec vrchol – Divadlo Járy Cimrmana komplet: 14 DVD so všetkými dochovanými hrami českého velikána. Až mi je ľúto ľudí, čo si to začali kupovať po kusoch, prípadne si kúpili predchádzajúce desaťdiskové vydanie. Ono je to vlastne dosť svinstvo, ale to už je taká naša fanúšikovská daň. Ja tento set síce pod stromček určite nedostanem, už som vyčerpal limity, ale sporím si. Ak by som Čechom úprimne závidel len jednu jedinú vec, tak Cimrmana. Esencia geniality? V mojich očiach určite. Nech dáte Cimrmanov komplet komu

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [1]