Sedeli okolo stola viacerí, poznajúci sa už roky, uprostred týždňa a uprostred svojich problémov. Už dávno nemali sedemnásť a o to to bolo horšie, lebo si stihli nahonobiť dostatok životných skúseností aj primerane širokú slovnú zásobu, a v oboch sa bolo možné stratiť. Rozhovor sa točil okolo jedálneho lístka, spoločných známych, plánov na Silvestra a zakliato sa stále vracal k tomu istému – k nejakej žene, ktorá jednému z mužov práve zlomila srdce. Nikto z prítomných ju síce nikdy v živote nevidel, ale každý mal na ňu svoj názor.
- Je to psychopatka, - povedal posledný starý mládenec v spoločnosti, ak teda nerátame Zlomené Srdce. – Raz píše, že jej chýba, raz, že ho nenávidí. Nevie, čo chce, má nejakú traumu z detstva alebo čo, mal by byť rád, že sa jej zbavil.
- Ale prosím vás, aká psychopatka? To je proste láska, - povie jediná tehotná pri stole. – Keby ho nemilovala, nenapíše mu, že ho nenávidí, opakom lásky totiž nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Píše, že jej chýba, ale zároveň ju štve, že urobil niečo, čo nemal, alebo neurobil, čo mal.
- Čo som mal urobiť? – spýta sa Zlomené Srdce.
- Čo ja viem? – povie tehotná. – Ja som s vami neležala v posteli. To musíš vedieť ty, kde sa to pokazilo.
- Ja to neviem, - povie Zlomené Srdce tragicky.
- Tak sa jej spýtaj. Komunikuj s ňou.
- Vieš, koľko esemesiek sme si napísali?
- Vykašli sa na esemesky, - povie tehotná. – Esemeskami sa všetko len komplikuje. Normálne sa stretnite. Choď s ňou nakupovať alebo na plaváreň a rozprávajte sa.
- Mne keby napísala, že ma nenávidí, kopnem ju do riti, načo sa mám snažiť, keď ma nenávidí, no nie? – povie dlhoročne ženatý.
- Nekecaj, - povie jeho manželka.
- Nekecám, - povie dlhoročne ženatý.
- A to si nepamätáš, čo som ti povedala minulý týždeň, a kopol si ma do riti? – povie dlhoročne vydatá.
- To nevyťahuj, riešime jeho a tú psychopatku a nie nás, - povie dlhoročne ženatý.
- Nie je psychopatka, - povie tehotná.
- Je, - povie starý mládenec.
- Nehádaj sa s ňou, - povie manžel tehotnej starému mládencovi.
- Nehádam, len si tu nehovorme nejaké romantické kecy, - povie starý mládenec. - Sú ženy, čo sú komplikované a robia len problémy a toto je jedna z nich. Nič z nej nebude, tak preč od nej čo najrýchlejšie.
- Otázkou nie je, čo treba robiť, lebo na odpovedi sa nezhodneme, - povie manžel tehotnej a obráti sa k Zlomenému Srdcu. – Otázkou je, čo by si najviac chcel.
- Chcel by som JU. Veľmi. Tak ako žiadnu doteraz. Navždy. Iba ju, - povie Zlomené Srdce a všetci zostanú chvíľu ticho.
- Čo som do teba tri dni hustil? – spýta sa starý mládenec vyčítavo.
- Prepáč, - povie Zlomené Srdce.
- Musíš to vydržať, - povie dlhoročný manžel.
- Ty máš čo radiť! – povie mu jeho dlhoročná manželka.
- Nič iné mu nezostáva, - povie dlhoročný manžel.
- Bojuj o ňu, - povie tehotná. – Neinvestuj svoju energiu do toho, aby si vydržal, ale do toho, aby si ju opäť získal. Ona ťa stále ľúbi.
- Čo jej mám napísať? – spýta sa Zlomené Srdce a vyťahuje mobil. – Môžeš mi to nadiktovať?
Tehotná prevráti oči. Starý mládenec odíde protestne k baru. Dlhoročne ženatý sa zasmeje a pohne sa za starým mládencom. Dlhoročne vydatá sa poobzerá po toaletách a tiež sa zdvihne od stola.
Manžel tehotnej sa nakloní cez stôl a povie Zlomenému Srdcu:
- Napíš jej, že ju miluješ ako nikoho na svete a že ťa mrzí, ak si jej akýmkoľvek slovom alebo činom ublížil. A keď ti čokoľvek odpovie, choď za ňou.
- Teraz?
- Teraz.
- A čo keď neodpovie?
- Budeme čakať.
Zlomené Srdce vytrénovaným palcom vyťuká na mobile esemesku, na ktorej stojí a padá krehké šťastie celého jeho sveta a čaká, čo sa stane.
A esemeska letí priestorom, cez vysielače a mobilných operátorov, z jedného elektronického prístroja do druhého, až zapípa v malej kabelke položenej na čalúnenej stoličke v reštaurácii o dve ulice ďalej. Žena, ktorej patrí, vyberie mobil, prečíta správu, očervenie a skryje si tvár do dlaní.
- On ti zase píše? – spýta sa jeden hlas.
- Asi ťa fakt miluje, - povie druhý.
- Neodpisuj mu, je to hajzel, už ťa dosť potrápil, - povie tretí.
- Máš ho ešte rada? – spýta sa štvrtý.
A potom že láska je niečo, čo sa odohráva medzi dvomi ľuďmi. Odkedy existujú mobilné telefóny a trend zdieľanej intimity, zmenila sa na kolektívnu strategickú hru s neobmedzeným počtom hráčov a výhrami premenlivej hodnoty.
Ale v tomto konkrétnom prípade by bolo pekné, keby im to vyšlo. Už len kvôli tým pesimistickým pochybovačom.
Eva Borušovičová viac od autora »
Vaše reakcie [93]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Nikdy neviete, kto sa pozerá
Satanský deň
Sezónna záležitosť
Do očí
Migando grando dopostelando