Ruská nostalgia s orientálnym nádychom

Toto je text od autora, ktorý sa uchádza o priazeň našich čitateľov v autorskej súťaži nazvanej Vyhraj svojho redaktora. Kvalitu príspevkov hodnotia výhradne čitatelia bodmi na konci článku. Text je uverejnený bez redakčných zásahov, bez štylistickej a jazykovej korektúry. 

Autor textu: Sofia Kassa

Pri výbere kam na tohtoročnú dovolenku sme sa ujednotili na Turecku, a to nielen z dôvodu priaznivej ceny, ale aj zvedavosti. Turecko spred 8 rokov si pamätám ako krajinu, kde nie je tak horúco na zabitie ako v Egypte, ľudia nie sú leniví ako Španieli, drzí ako Taliani a konzervatívni ako Tunisania.

Keďže sme prileteli o tretej nadránom, vítalo nás zívajúce Turecko. Vyrazili sme do strediska Kemer, ktoré je lemované pohorím Taurus, čo vytvára zaujímavú scenériu. Máte pocit, akoby ste sa kúpali rovno pod Tatrami. S očami ako králiky sme si povinne odpozorovali východ slnka a zaľahli na svoje klimatizované izby.

To, čo nás čakalo po zobudení nás udivovalo a neprestalo udivovať, až kým sme neodišli. Vzduch bol taký pekelný, že po otvorení balkóna sme inkasovali facku saunového vzduchu. Chvalabohu, Alaha to bavilo tak dva dni, potom nám poslal dážď a láskavo otočil vietor od mora, takže sa už dalo aj dýchať aj žiť. Na pláži sme od tej chvíle nechávali asi o liter potu menej a konečne začali viac pozorovať okolie a „okolodovolenkujúcich“. Prekvapila nás vysoká koncentrácia rusky hovoriacich elementov a „inostrancov“ sme narátali na prstoch jednej ruky. Vrátane nás. Nakoľko to bola dovolenka s heslom dvoch smrteľných hriechov „lenivosť a obžerstvo“, začali sme si všímať našich Rusov, či sú stále takí, ako keď sme na nich kričali: „Ivan, idi damoj!“

Lovili sme v pamäti ruské slovíčka a posilňovali „znakomosť“ prepínaním ruských televíznych kanálov. Všimli sme si, že vrstva, ktorá chodí na tieto dovolenky, je väčšinou stredná ruská vrstva, kde muž pracuje pre Gazprom, v banke, alebo v elektrárňach, ako sme začuli. Boli to rodinky s menšími deťmi, pričom zobrali so sebou aj širokorozchodnú baryšňu - zrejme svokru, ktorá sa im starala v čase pracovného voľna o deti. Svokry chodili všade výťahom, mnohokrát ho zablokovali, keď postláčali všetky gombíky, ktoré výťah ponúkal. „Šuchtali“ sa pomalým krokom a dve svokry zabrali celú kapacitu výťahu. Na večeru si nakladali vždy najväčšie porcie a rozkradli najlepšie zákusky. Cvičievali ranný vodný aerobik v skupinkách a zabrali svojím objemom celý bazén. Po cvičení utekali na kávu s koláčikom, aby dobehli stratené kalórie.

Iný typ dovolenkujúcich boli dvojice, kde muž bol dvoj-trojnásobne väčší a širší ako partnerka, mal samozrejme letný zostrih – takzvaná „hlavenka“, s ťažkou zlatou reťazou okolo pitbulovského krku a v ruke neprestajne niečo á la vodka. Žienka bola typická ruská Nastenka, tenučká, akoby vyrastala za Stalina. Zatiaľ. Staršie ročníky žien stihli nabaliť na svoje krivky patričné rozmery, takže Nastenky vidia, čo ich čaká, keď sa dobre vydajú.

Kultúrny zážitok nastal, keď sa na pláži jedného dňa zjavilo 10 dievčat s postavami, ktoré by odfúkol turecký vietor do nenávratna. Plážový Ahmed poskakoval s ležadlami a slnečníkmi mimoriadne ochotne. Aj tak večne nespokojné modelky si presúvali ležadlá hore-dole a stihli sa päťkrát pohádať. Možno takto vyzerajú aj naše finalistky Miss, keď ich vypustia v miniplavočkách na sústredení v Egypte...

Zaujal ma aj fakt, že som medzi ubytovanými videla aj početné turecké rodiny, takisto so svokrami, no odetými v čiernom. Hlavy rodín sú veľkí chlpatí Mustafovia a počerné ženy sa presúvajú v skupinkách so svojimi sestrami a dcérami. Veľa toho nezjedia a neradi sa opaľujú. Ozaj, a nemajú radi vztýčený prostredník, na jedného Slováka zavolali políciu.

Kedysi bolo Turecko známe ako krajina výhodných nákupných možností, aj keď kvalitu nebolo vhodné prezerať lupou. Dnes už táto teória nemusí platiť všade. Rusi do istej miery trh „pokazili“, pretože nie sú veľmi ochotní sa zjednávať a keď sa im niečo páči, kúpia to ihneď. S úľavou som zistila, že už ani neponúkajú také zázraky, aké by sa na Slovensku nedali kúpiť. Je síce pre mňa zázrak vidieť švajčiarske hodinky exkluzívnej značky za 300 EUR, keď viem, že najlacnejšie stoja 3.000 EUR, takisto parfém známej značky za 7 EUR asi nebode celkom „kóšer“, ale budiž. Toto je Turecko aké je a ako ho poznáme a keď Vám to nevyhovuje, môžete ísť na dovolenku aj do Monaka. Tam zaručene pod 50 EUR nekúpite možno ani pizzu.

Turci sa veľmi rýchlo prispôsobili rekreantom. Naučili sa rusky, naučili sa rozoznávať slovanskú tvár a dokonca veľmi dobre vedia, že Slováci sa kedysi rusky učili povinne. Preto pri ponúkaní rôznych vodných atrakcií, pozvánok na večerné programy a volaní do ich úžasných obchodov neobstojí argument, že nerozumiete. Plynule prejdú na slovenčinu, či češtinu a už ste chytení v ich osídlach. Napriek tomu vedia rozlíšiť národnosť a niektorí to dávajú správaním jemne najavo.

Raz darmo, keď je niečoho priveľa....

Na budúci rok uvažujem o Rodose. Dúfam, že ruské cestovné kancelárie nebudú mať akciu na grécke ostrovy.

Poznámka redakcie:
Tento text môžete ohodnotiť svojimi bodmi (bodovať môžu len prihlásení používatelia, 1 bod = 10 halierov). Všetky body sa budú kumulovať do jednej sumy, a tú v bodoch dostane autor, ktorého príspevok získa najvyšší počet bodov po odčítaní bodov záporných.

Ďalšie texty do súťaže už neposielajte. Súťaž bola uzavretá 31. 8. 2007. Po uverejnení všetkých príspevkov, ktoré boli doručené do redakcie do tohto termínu, hlasovanie uzavrieme a súťaž vyhodnotíme. Podmienky účasti a pravidlá súťaže nájdete tu.