Mŕtvolka v dlani

Ešte v škôlke som sa naučil obchádzať slabošských hajzlíkov, ktorí, keď boli pristihnutí vychovávateľkou pri tom, ako páchajú nejakú capinu, namiesto toho, aby sa správali ako chlapi, sklopili uši, priznali si chybu a vyžrali si jej dôsledky, začali sa rozkrikovať, že čo ja, čo ja, oni robili ešte horšie veci, on, on, a ešte aj on a z fleku zostavili obžalobu celého svojho okolia tak, že vychovávateľka miesto napomenutia za jeden drobný prehrešok musela si postaviť celú skupinku chlapcov a riešiť s nimi viac či menej krivé obvinenia jedného trúda, ktorý neustál situáciu. Na túto cennú lekciu som si spomenul, keď som sledoval reakcie pani Tutkovej na námietky rôznych kruhov ku kampani Právo na život. Namiesto toho, aby sa tá dobrá žena seriózne zamyslela nad tým, či naozaj niečo neprešvihli, tvrdí, že keby sa takéto veci nediali, nemohli by ich ani zobrazovať. Čo my, my len ukazujeme to, čo robia oni!

Spraviť šokujúcu kampaň dokáže každý blbec. Nie je nič jednoduchšie, stačí použiť fotografiu, z ktorej súdnemu človeku príde zle od pohľadu. Bezpečnosť cestnej premávky môže propagovať fotografia motorkára s odtrhnutými končatinami a rozmašírovanou hlavou, masť na hemeroidy záber vylezeného hrubého čreva. Otázka je, nakoľko je takáto kampaň produktívna, nakoľko účel svätí jej prostriedky; nakoľko sa diskusia, ktorú takáto kampaň vždy túži vyvolať, venuje samotnej kampani a do akej miery problému, ktorý predkladá.

Ľudia, ktorí stoja za kampaňou Právo na život, to určite myslia dobre. Ich cieľom je, aby sa znížil počet potratov, aby sa rodilo viac detí, aby nezanikal život hneď po jeho vzniku. Forma, ktorou svoj zámer predkladajú, je však taká nekompromisná ako nechutná, neohľaduplná a agresívna. Pohľadom na mŕtvy plod trestá všetkých bez výnimky, bez ohľadu na vek či postoj k problematike potratov. Tiché obvinenie spoločnosti je paušálne. Pozrite sa, čo sa deje a trpte. Všetci.

Z akého titulu ma niekto chce trestať za to, čo som neurobil? Akým právom mi denne, všade kam sa pohnem, niekto spôsobuje bolesť? A ak ja nie som tá pravá cieľová skupina, ako na mŕtvolku v dlani môže reagovať žena, ktorej sa potrat bytostne týka? Mysleli vôbec tvorcovia kampane na ženy, ktoré potratili spontánne, ktoré museli potratiť, aby prežili, ktoré nosili pod srdcom dieťa, ktoré im spravil niekto proti ich vôli, alebo na tie, ktoré svoj potrat dodnes ľutujú a už nikdy by ho neopakovali? Prečo radšej iba nevylepili plagáty na potratových klinikách?

Ideológia v pozadí tejto kampane tvrdí, že zákon o potratoch je protiústavný, lebo Ústava SR zaručuje právo na život. Za život pritom pokladá už zhluk buniek krátko po počatí a za vraždu aj úspešné použitie postkoitálnej antikoncepcie. Takéto pubertálne čiernobiele videnie nie je možné obhájiť v racionálnej diskusii, iba pomocou hlasného kriku a emóciami nabitých úderov pod pás. Tentoraz sme ich schytali všetci. Bravo.