Miluška Rafiková a Dr. Frasier Crane. Dve postavy, ktoré sú tak priepastne rozdielne, že by sa nemohli ocitnúť pokope ani v hre Viliama Klimáčka. Čo spája rozmaznané malomestské dievča z lepšej rodiny, žijúce románmi, a distingvovaného intelektuála so zložitými chuťami? To, že sú snobi. Každý iným spôsobom, každý z inej pozície na spoločenskom rebríčku, každý v inej historickej situácii.
Kto je snob?
Totiž, snobstvo má mnoho prejavov a podôb. Je ich dokonca tak veľa, že na význame slova snob sa presne nezhodnú ani ľudia, ani slovníky. V spoločenskom povedomí je snob arogantným zazobancom, ktorý svoj majetok využíva na to, aby ostatným ukázal, že ho má. Krátky slovník slovenského jazyka tvrdí, že snob je človek, ktorý sa povrchne zaujíma o všetko módne, alebo spoločenský významné. Slovník slovenského jazyka zase vidí snoba ako nedostatočne vzdelaného člena vyšších kruhov buržoáznej spoločnosti, ktorý sa okrem módnosti usiluje aj o vznešené vystupovanie. Pravdu majú všetky definície, hoci nie úplnú a nie v každom spoločenskom usporiadaní. Nepasujú celkom ani na spomínanú dvojicu.
V anglických slovníkoch – lebo slovo snob je pôvodom Angličan – je podstata snobizmu formulovaná dvojako: jednak ako pocit a prejavy nadradenosti nad ostatnými smrteľníkmi, či už pre majetok, intelekt, alebo spoločenské postavenie; a jednak ako okaté opičenie sa po tých, ktorých daná osoba považuje za spoločensky nadradených. Tu už nachádzame aj Dr. Cranea, aj Milušku.
Nie je snob ako snob
Frasier, náš súčasník, sa cíti na koni vďaka svojmu prestížnemu vzdelaniu, zamestnaniu a vycibrenému vkusu. Jeho snobizmus sa prejavuje v nadšení pre súčasné umenie, ktorému nie celkom rozumie, pri jednaní s otcom, ktorý je „len“ policajt na dôchodku, ale aj vo vyžívaní sa v príslušnosti k exkluzívnym spolkom. Ak sa Peter Lipa a Peter Pišťanek vyjadrujú o snoboch ako o sponzoroch umenia a záchrancoch kultúry, hovoria o ľuďoch ako Frasier – tých, ktorí si potrpia na vyšší životný štandard, pričom doň zahŕňajú nielen statky hmotné, ale predovšetkým duchovné.
Na druhej strane máme Milušku Rafikovú, milovanú dcérku Serafíny Rafikovej, pani podsudcovej v obci Ľanové. Jej snobizmus najlepšie podložiť citátom z Malomestských rozprávok: Len čo teda románová grófka X. sa zasmiala nejakým zvláštnym spôsobom, už bola Miluška pri zrkadle. Učila sa usmievať podobne. Grófke zablysli oči hnevom, už Miluška blýskala očami. Grófka celá rozbúrená hnevom, skoro trasúc sa od rozochvenia, dvíha ruku, ukazuje prstom na dvere a kričí: „Von, prekliaty vojvodca!“ A Milka vstávala z fotela celá rozbúrená hnevom, skoro trasúc sa od rozochvenia, dvíhala ruku, ukazovala prstom na dvere a kričala: „Von, prekliaty vojvodca!“ (…) Keď sa našiel v takom románe i chudobný vychovávateľ, preskočila pár strán a hľadala grófov.
Jesenský je príliš láskavý, Milušku vykresľuje milo, až dojemne naivnú – pokým si neuvedomíme, že ide o dospelú osobu, ktorá by mala mať dosť rozumu na to, aby súdila ľudí hodných konverzácie podľa niečoho iného ako počtu mien, konárikov na korunke či postu na ministerskom úrade. Pritom takých Milušiek, ktoré pozorne sledujú Rany lásky (alebo iný latinskoamerický kus), a ktoré niekoho odpíšu len preto, že nemá hodinky Citizen či košeľu Lacoste, je plný Aupark.
Snobizmus z hľadiska histórie
Tak ako vynález kníhtlače a všeobecná sčítanosť dali vzniknúť brakovej literatúre; tak i demokratizácia feudalizmu, teda pripustenie neurodzeného meštianstva k správe krajiny, znamenala zrod snobstva. Z dvojakej povahy snobizmu vyplýva, že šlo jednak o snahu meštiakov správať sa ako šľachta a dostať sa do jej radov, a jednak o snahu šľachty chrániť sa pred tým, aby sa do ich radov dostali neurodzení a neokrôchaní mešťania. O tom, aké smiešne bolo úsilie mešťanov, pojednáva nejeden klasický literát, s Chalupkovým Kocúrkovom na čele.
Postupné otváranie spoločnosti a čoraz jednoduchší posun po spoločenskom rebríčku umožnil vyniknúť aj ľuďom so schopnosťami, nielen so správnym dedičstvom. Nástup komunizmu, spoločnosti, v ktorej sú všetci súdruhovia a niet medzi nimi rozdielov, mal v našej kultúre znamenať zánik snobstva. I preto citovaný Slovník slovenského jazyka, vydaný v 60. rokoch minulého storočia, odsúva snoba do dôb, keď ešte existovala buržoázia. Napriek tomu snobizmus pretrval, len dostal inú podobu – tú, ktorú opisuje Krátky slovník z roku 2004: kŕčovitá módnosť a túžba po spoločenskom postavení.
Iným, jedným z najprimitívnejších prejavov snobstva za socializmu bolo pýšenie sa predmetmi zo západných krajín, ktoré nechcelo byť ani politickým protestom, ani hľadaním odlíšenia v sivosti reálneho socializmu, len okázalo kričalo: „Aha, ja na to mám.“ Tričko s visačkou „Made in USA“ malo mnohonásobne vyššiu hodnotu ako tričko z Makyty Púchov nie vďaka kvalite, ale pre krajinu pôvodu. A kto nemal džínsy, podľa prvej značky dostupnej v Tuzexe zvané „rifle“, ten strácal na spoločenskom kredite. O tom, že aj obal od žuvačky zo Západu bol cennou komoditou, rozpráva film Šakalí léta. Vďakabohu, dnes už táto adorácia odpadkov a bežnej konfekcie zo Západu takmer odznela a veta: „To mám z Ameriky“ neznamená, že dotyčný sa cíti ako king, ale skôr iba to, že tam bol cez leto na brigáde.
Snobi dnes
Mohlo by sa zdať, že práve dnes, v spoločnosti takej demokratickej a otvorenej, ako sa za daných okolností dá, snobizmus nemá dôvod na existenciu. Stal sa pravý opak: snobom dnes môže byť každý a svoj pocit nadradenosti odvodzuje od príslušnosti k subkultúre, etniku, profesii, na základe znalosti vína, literatúry, filmov a podobne. Máme tak snobov intelektuálnych, ktorí apriórne neznášajú hollywoodsku produkciu a pohŕdajú trebárs všetkými, ktorí prepadli cyklu o Harrym Potterovi, poznáme aj kybersnobov, ktorí používajú spojenie bežný užívateľ pomaly ako nadávku a isto existujú aj vínne mušky, ktoré si absolútne nemajú čo povedať s niekým, komu chutí Nitrianske knieža, ročník 2006, pričom však nejde o kvalitu vína samotného, ale o to, ako sa volá.
Snobizmus toho druhého, rektálne alpinistického druhu, pretrváva v organizáciách s prísne hierarchickou štruktúrou; napodiv i v súkromných podnikoch. Čo iné ako obdoba kocúrkovského trúsenia maďarských frázičiek je, keď manažér usporiada meeting pre launchovanie nového projektu, na ktorom podriadení odprezentujú svoje reporty?
Slovám sa bežne stáva, že ich ľudia prestanú používať. Môže to byť preto, že jednoducho stratili opodstatnenie spolu s predmetom, na ktorý sa viazali – napríklad slovo koč alebo bambitka. Môže sa stať, že módne slovo z módy vyjde a začne zaváňať starinou, ako napríklad žúžo, supiš alebo ty brďo. Slovo snob má však podobný osud ako slová gýč a brak – používajú sa čoraz menej, lebo to, čo označujú, nás vlastne obklopuje na každom kroku.
Antisnobizmus
Voči domnelej elite a jej prejavom sa nutne musí vymedziť aj skupina, ktorá hlása pravý opak. Najčastejšie ide o rôzne hnutia vzdorovitých mladých ľudí, ktorí v istom životnom období pociťujú odpor k tomu, o čo sa snaží ich dospelé okolie a radi by žili inak. Zvyčajne svoj odpor prejavujú výraznou a nekonvenčnou úpravou zovňajšku a zostavou istých záľub, životného štýlu a názorov, čím vlastne kladú prísne pravidlá iného, svojho elitného spoločenstva. Tým sa vlastne stávajú rovnakými snobmi ako tí, voči ktorým sa vymedzujú. A rovnako ako všetky ostatné elitné spolky, i ten ich je odsúdený na zánik, len čo sa stane atraktívnym pre širšie spoločenstvo.
Hnutie punk je známe predovš
Samo Trnka viac od autora »
Vaše reakcie [37]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Strelec medzi Dávidom a Goliášom
Mŕtvolka v dlani
Dejiny Československa pre deti a mládež
Kedy sa prestal piesok liať?
Život je, keď každý deň urobíš nové hovno