Študujte jazyky, pomôžete blížnym

Jedna známa, teta Zita, si raz takto začiatkom školského roka, keď všetko vyzerá ešte nádejne a nie príliš zložito, povedala, že začne študovať angličtinu. Definitívne sa rozhodla po tom, čo na letisku zakývala svojej dcére, jej britskému manželovi a ich spoločnému synovi, aby po dovolenke, napakovaní kofolou a rezňami, odleteli na nejaký vidiek pri Londýne, kde žili. Zita sa žalovala, že sa cítila trápne, keď dcéra na päťročného Justina hovorila výlučne po anglicky a ponížene, keď na ňu malý gánil ako na vyšinutú zaostalú tetku, lebo jediné, čo mu vedela povedať, bolo prízemné helou.  

Jazykovú školu škrtla hneď; namyslela si, že pri vyslovovaní „the“ a iných podobných si budú vychcaní maloletí spolužiaci posmešne šuškať a už len tá predstava ju desila. Nakoniec pomohla kamarátka, čo sa angličtinu intenzívne drvila pre pár korún navyše k platu a poradila jej súkromnú učiteľku. Až na jeden nepríjemný zážitok, ktorý ale nechcela rozmazávať a s jazykom samotným vlastne aj tak nesúvisel, o nej spievala árie a podávala skvelé referencie.  

Ak sa Zita na prvú hodinu vybrala s dvojitou vrstvou husacej kože, odchádzala z nej triumfálne ako s rozbitým Jackpotom v kockovanej nákupnej taške na ramene. Učiteľka, ktorá si nechala hovoriť Mrs. Bárbra, ju okamžite nadchla. Ako také malé pivo s výrazným americkým prízvukom klopkala v baletných črievičkách po vyleštených parketách, zapĺňala priestor svojimi poletujúcimi červenými vlasmi a hoci mala asi o desať rokov menej, Zite sa zdalo, že ju pozná už od škôlky.

Mrs. Bárbra zaviedla závratné tempo a tvrdý režim aj do vyučovacieho procesu. Začiatočnícku úroveň novej žiačky ignorovala, nútila ju konverzovať, hneď a veľa a hromady slovíčok sypala tak rýchlo, že jej zverenkyňa sa pri ich vyslovovaní ani nestihla hanbiť. Zita po každej hodine vyšla durch mokrá, so suchými ústami a nafúkanou hlavou. Tá sa jej vždy ešte aj zatočila, keď Mrs. Bárbru za tých štyridsaťpäť minút vyplácala, ale nehorázne peniaze chápala rozhodne ako dobrú investíciu. Trpezlivo to opakovala aj svojmu ufrflanému mužovi, podľa ktorého mala radšej na záhrade sadiť astry a nevymýšľať kraviny.

Kým sa muž vyhrážal, že aj on si nájde nejaký krúžok, Zita zvládla zdvorilostné zoznamovacie frázy, vedela, ako sa spýtať na cestu k najbližšiemu metru a požiadať o viac soli k smaženej rybe. Mrs. Bárbra ju ale stále hnala ďalej a nútila do debát o aktuálnych veciach, čiže cez Všetkých svätých rozoberali umelé vence, pred Silvestrom novoročné ohňostroje a po Valentínovi gýčové čokoládové srdcia. Aj keď Zita usilovne nasávala slovnú zásobu ako špongia, stíhala registrovať, že Mrs. Bárbra sa niekedy bezprizorne zapozerá cez okno a zabudne sa na vode, čo jej tiekla popri dome. Zita v tých chvíľach zvedavo sledovala až úchylne vyupratovaný byt a pootvorenými dverami nakúkala do detskej izby, kde bolo vždy ticho ako v čakárni u zubára. Mrs. Bárbra sa strhla, len keď do nej decentne drgla, a potom až do konca švihali neurotickým tempom ďalej. 

Na hodine pred Veľkou nocou už Zita suverénne po anglicky plietla šibáky, kriesila mŕtveho Krista a schovávala vajcia po záhrade. V polovici hodiny však pomedzi hustý zlatý dážď v staroružovej váze zbadala, že Mrs. Bárbra náhle mŕtvolne zbledla. 

- Už ma nikdy nechce vidieť, lebo som vraj piča ryšavááá! -

Dotknutý výkrik Zita v prvotnom šoku brala ako pokyn k prekladaniu. Kým celá červená hľadala vhodné výrazy, učiteľka, zaliata slzami, jej už strkala do rúk fotku. Mrs. Bárbra na nej bola s brčkavým čiernovlasým mužom: sedeli na ťave, zrejme v Egypte, ona omotaná osuškou, prisatá o neho ako hluchý o dvere, on v tesných elastických plavkách, škaredo zazerajúci na iných turistov pod sebou. Mrs. Bárbra si otvorila pohotovostnú orieškovú čokoládu a v krátkych pauzách medzi neurotickými hltmi vysvetľovala, že muž na fotke je Miloš, jej priateľ. Práve si našiel čerstvú vysokoškoláčku a Mrs. Bárbru tou vetou navždy poslal do psovej riti. Láskou ubolená vyučujúca sa klepala, nariekala a v pohnutom rozpoložení zabudla aj na svoj honorár. Omráčená Zita sa najprv rozbehla domov bez topánok, potom sa chcela vyžalovať mužovi, lenže ten sa ponáhľal niekam preč. Snažila sa načatú hodinu dokončiť sama, ale bez obľúbenej partnerky, čo jej vždy tak elegantne nahadzovala, sa cítila skoro tak trápne ako pred dcérou, zaťom a vnukom na letiskových lavičkách.

Priateľ Miloš bol o desať rokov mladší a Mrs. Bárbra kvôli nemu odišla od manžela, ktorý si to vykompenzoval privlastnením ich dcéry. To už Zite doplnila kamarátka, čo jej angličtinárku s veľkou slávou dohodila. Ona sama si s ňou takto pretrpela rozvod, a keďže ju všetky detaily začali rýchlo obťažovať, s cudzím jazykom sekla. Zita utekať rozhodne neplánovala. Chcela predsa diskutovať so svojím vnukom, a tak ďalší týždeň znova sedela pred Mrs. Bárbrou, ktorá zahodila papierové vreckovky a odhodlane hlásila, že o svojho Miloša bude s tou opicou krpatou drzou bojovať.

- I will kill her, – kývala červenou hlavou tak presvedčivo, až sa Zita od strachu zakolísala na prútenej stoličke. Zároveň to boli posledné anglické slová, ktoré od nej kedy počula. Na všetkých nasledujúcich hodinách sa totiž rozoberal už len priebeh vojny o Miloša, a výlučne v rodnom jazyku. Zita sa postupne dozvedela, že zdrvená Mrs. Bárbra najprv mladej sokyni na spoločnom stretnutí opísala jej predstavu riešenia celej veci. Dievčatko nemalo záujem ani počúvať a iba provokatívne vyzvedalo, koľko rokov jej ešte ostáva do penzie. Mrs. Bárbra sa potom natruc cez inzerát dala dokopy s manažérom z Manchestru, čo prišiel na Slovensko naštartovať nejakú firmu. On pred druhým stretnutím, ktoré jej časovo nevyhovovalo, ukončil nádejný vzťah s odôvodnením, že Mrs. Bárbra je na jeho životný štýl málo flexibilná.

- Aj tak mal hrozný akcent, – zadúšala sa Mrs. Bárbra od plaču a Zita ju, ako vždy, utešovala, že umárať sa kvôli takému je zbytočné. Chápavým hlasom jej potom rozprávala všetky tie vety, ktoré ženy v takýchto situáciách potrebujú a nechápala, čo tam, preboha, stále robí. Chcela to prebrať aj so svojím mužom, ale ten v tom čase nikdy nebol doma. Skúsila nešťastnú učiteľku poprosiť, aby jej tieto frázy preložila do angličtiny, nech z nich má úžitok aspoň jej dcéra, alebo skôr zať, ale tá troska oproti nej reagovala len na ošúchané životné ponaučenia. A Zita ich sypala ďalej: neverila už síce, že sa k angličtine ešte niekedy vrátia, ale Mrs. Bárbru ľutovala a opustiť ju v takej chvíli sa jej zdalo surové. 

 V polovici mája strhaná Mrs. Bárbra položila pred Zitu Milošovo telefónne číslo a na kolenách ju prosila, nech mu skúsi dohovoriť. Zitu ako keby oplieskalo o betónový panel: konečne sa zobudila, vybehla a zastavila sa až doma. Bola odhodlaná vtĺcť slovenčinu do hlavy svojmu vnukovi, kráľovnej Alžbete aj Posh Spice, ale pokazené milenecké vzťahy už naozaj nie! Keď sa nasledujúci september všetci húfne zapisovali do kurzov, ona pri rýľovaní záhrady nostalgicky počúvala BBC World Service. Jej muž zatiaľ niekde v krčme vo veľkom hádzal peniaze do automatov, ktorým sa začal venovať počas ženiných anglických konverzácií. Milošova vysokoškoláčka si zas v Amerike na Work and Travel našla opáleného Kalifornčana. No a zocelená Mrs. Bárbra, s blond odtieňom, žiariaca spokojnosťou, učila nových študentov na prvých hodinách slová pesničky od Beatles, v ktorej sa spieva, že All you need is love.