Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Katarína Uhrová | 27.9.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

InBetween Days exkluzívne zahrajú v Bratislave

Blank

Program na stredu 3. októbra by mal byť bez debát jasný už dnes. V klube Aligátor sa v ten večer rysuje až exkluzívna možnosť absolvovať koncert, ktorý okrem istej zaujímavej hudobnej produkcie predstaví aj jej rovnako zaujímavé pozadie a súvislosti.

Toto všetko zariadi kapela InBetween Days. Pre poriadok a kvôli vyznávačom jasne určených kategórií uveďme hneď teraz, že tri výkričníky farebnou fixkou si k tomuto názvu poznačia hlavne takí, čo ich prirodzene ťahá k indie sfére, ešte stále nedajú dopustiť na gitary a ak ich vie niečo naozaj potešiť, sú to spevavé melodické refrény. 

Za povšimnutie stojí už len jej medzinárodné osadenstvo, ktoré zahŕňa dvoch Slovákov a dvoch Angličanov. Títo všetci prišli do spoločnej londýnskej skúšobne už s husto popísanými hudobnými CV-čkami. Bubeník Miro Hank hrával v rôznych domácich jazzových projektoch, pamätať si ho môžete aj z kapely Seven Days To Winter. V skupinách Virtual Intercourse alebo Feed the Cat sa stretol s Daliborom Luptákom, ktorý v InBetween Days pôsobí ako gitarista. Tú (pre nás) exotickejšiu časť zastupuje basgitarista s írskymi koreňmi Jeremiah Fleming a frontman s ďalšou gitarou Simba Bhebhe. Ten pochodil svet ako muzikant sprievodných kapiel projektov The Goo Goo Dolls, Third Eye Blind a realizoval sa takisto aj v skupine Fono.

Kapela sa po všelijakých posplietaných chodníkoch zišla a natrvalo ustálila na jeseň 2005 v Londýne. Jej členovia odvtedy poskladali nové pesničky, vydali vysoko pozitívne prijatý („These guys are gonna be huge," písal niekto nadšene v jednej z kritík) singel Right Here Waiting/Single Thing, vo svojej BBC Radio 6 show ich predstavil Steve Lamacq, hlavne si však poctivo odkoncertovali svoje. Ja sama som ich nedávno videla hrať v londýnskom klube Water Rats na Kings Cross. Pôsobili silno a suverénne, hoci oproti dojmu, ktorý sa o nich dá vytvoriť z myspace-u, zneli viac ostro a hlučne, pesničkám ostala melodická hravosť a prejavu všetkých zúčastnených sympatická roztopašnosť. Bolo tam ešte niečo, drobná zvláštnosť, čo robila tú hudbu príťažlivou, dôležitý detail, ktorý sa na prvý raz celkom vystopovať nedal, ale pre ktorý bude návšteva v Aligátore budúcu stredu o ôsmej veľmi radostnou udalosťou.



Katarína Uhrová  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy