Dobré a ešte lepšie koláče bez práce

Tretiu septembrovú nedeľu, skôr, než vyšla táto recenzia, som austrálskych helsinských architektov, spontánne a neplánovane, zažila na koncertný spôsob. Bolo to kúsok od chladnúceho mora a rôzne voňajúcich podnetov, na mieste hrdo sa titulujúcom „Best venue in Brighton“. Klub Concorde 2 s pódiom orámovaným ako v kukátkovom divadle, čo už určite kadekoho ustálo, v ten večer vďaka šikovnému dievčaťu za mixom, ktoré zariadilo výborný zvuk, naplnili dve výborné kapely.

Hneď pri prvej, londýnskej Fanfarlo, nastala situácia, keď netreba ani mihalnicou pohnúť a priamo na tácke dostanete niečo špeciálne dobré. S jednou slečnou a piatimi mladými mužmi sa veľmi rýchlo dostavil pocit, čo neprichádza zas tak často, taká skoro až istota, že hoci si človek pred koncertom hryzie nechty kvôli hlavnému účinkujúcemu, už po predkapele má pocit, že môže s čistým svedomím spokojne zmiznúť, plný až po čiaru, lebo toho zažil dosť a ozaj dobre. Konkrétne táto jedna vytiahla rovno z darčekového balenia gitarový základ ako dobre upečený korpus na koláč, čo sa z neho drzými prstami dajú povyťahovať chutné drobnosti dodané napríklad husľami a trúbkou, ktoré iné gitarovky nemajú. Spevák Simon so svojimi až antifrontmanovskými ťahmi, a pritom zapamätateľným výrazným vokálom pôsobil, akoby za pomoci kolegov niekde vzadu taký dobrý koláč niekomu zjedol a teraz sa k tomu hanbí priznať. Jeden vydaný 7" singel a jediné živé hranie stačí tejto skupine, aby vám spôsobila ten stav, o ktorom sa hovorí, že je na prvý pohľad. Ja ho rozhodne budem posúvať každému, okolo koho prejdem.    

Po príjemnom koláči ako predjedle nasledovala hlavná delikatesa v podobe výživnej, na kalórie bohatej viacposchodovej torty. Architecture in Helsinki mali rovnaké žensko-mužské zastúpenie (1:5), ROLAND na klávesoch prelepený na FINLAND a hneď v úvode do závratnej rýchlosti vyhnané tempo, čo vydržalo až do odchodu k uterákom. Vidieť kapelu takto nečakane znamenalo zistiť, že v naživo verzii je príťažlivá ešte viac než doma pod perinou, jej multiinštrumentálne založení členovia rotujú medzi jednotlivými nástrojmi fakt tak často, ako sa to dá naštudovať na youtube a ten ďalší tenký hlas z refrénov v skutočnosti patrí chlapovi! Pesničky chvíľami motivovali ku kvalitnému pogu, ktoré striedala fáza priezračne čistého popu, no väčšinu času išlo normálne až o symfonickú kakofóniu. Je jedno, či vpredu práve sóloval najviac viditeľný a od nasadenia len sa tak chvejúci líder Cameron, veľká sympatická Kellie v ligotavých šortko-legínach alebo ľubovoľný kus z ďalších bizarných členov. Všetci hrali s takým suverénnym prehľadom a samozábavným spôsobom, že celý čas im stačili ne-singlové veci z ešte horúceho albumu a spravodlivo aj z tých predošlých, a aktuálny hit Heart it Races si ľudia museli doslova vydupať až v prídavku. Vraj to bol ich najlepší koncert v Británii, dušovali sa tesne pred koncom, na čo nejaký náruživý chlapík vyskočil k nim hore a prebehol do zákulisia. Toto sú už ale ozaj len také spod blúzky vybraté a na vrch dosadené čerešne. Aj bez nich platí, že dobrých večerov s takýmito ešte lepšími koláčmi nikdy nie je dosť.