Sympaticky zahratá architektúra

Architecture in Helsinki pôsobia dojmom takého typu kapely, ktorú vám niekto v rámci zlej povinnej konverzácie na zlej povinnej akcii odporučí ako nepovinnú dobrú hudbu, vy si ju nepovinne dobre zapamätáte a keď aj nebude patriť k vašim Top of the Pops, z nejakého nevysvetliteľného dôvodu na ňu nedáte dopustiť. Alebo to máte celkom inak. Všetko je možné.

Hneď v úvode prvého stretnutia s týmito austrálskymi protinožcami sa napríklad môže stať, že vám svojou hravou zaujímavosťou a vyzývavo napodobniteľnou uletenosťou budú spontánne blízki. Asi ako keď vás mesto, v ktorom ste nikdy predtým neboli, v niekoľkých prvých minútach očarí svojou architektúrou, to keď už sa bavíme o tomto odbore. Rovnako, ako môže rovnaké mesto niekoho rýchlo znechutiť, lebo aj toto je, samozrejme, možnosť.

Ak ale patríte do skupiny očarených, možno vás poteší, že spomenuté charakteristiky členov kapely by hádam sedeli aj na ich čerstvý, v poradí tretí album Places Like This. Asi najsympatickejšie na ňom je, že len ťažko presne vysvetliť, ako vlastne znie a čo na ňom kapela vôbec hrá. Pomocne opisne sa dá vymenovať dlhý zoznam všelijakých nástrojov, ktoré používajú, škrekoty a výkriky, ktoré pomedzi ne vypúšťajú alebo zborové refrény, ktorými ich vyvažujú a určite aj kúsky zvláštnym spôsobom chytľavých melódií, ktoré sa v pomerne pravidelných intervaloch objavujú. Keď sa z tohto všetkého poskladaná pesnička niekde v strede nečakane zlomí, chvíľu to vyzerá tak, že za ňou bude nasledovať ďalšia iná, a nie, ona sa znova vráti k tej naštartovanej. Pekne kolážovitý dojem z albumu celkom dobre vystihuje obrázok na jeho obale: Place Like This je tu zvláštne mesto plné ľudí, muzikantov, zvierat, príšer, budov a všeličoho, čo žijú naraz a paralelné sledovanie ich aktivít je zaujímavé rovnako ako objavovanie nových vecí v helsinskej architektúre pesničiek, čo obal zakrýva.

Jeden ženský prvok obkolesený piatimi mužskými na albume sype hity-nehity, zdá sa, že nikto z nich sa pri tej činnosti nejako výrazne nenudí a celkovo dokážu šíriť – len nech to neznie gýčovo, nezaslúžili by si to – pozitívny pocit. Môžeme sa pretekať, či je toto indie na austrálsky spôsob alebo vysoko počúvateľný pop nespôsobujúci nevoľnosť, prípadne vykonštruovať ďalšie nezmyselné slovné spojenia. Tým, že v prvom rade ide o vysoko sympatickú hudbu, hádam nič nepokazím. A viac k tomu ani nemám čo.

Staršie albumy od tejto kapely si môžete stiahnuť tu.

Architecture in Helsinki – Places Like This (Polyvinyl Record, 2007)