Že by TO už bolo tu?

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Nový film českého režiséra Jana Hřebejka ešte ani riadne nie je v kinách a už po ňom vyštartovali ľavičiaci. Takže si prečítajte: kaviarenskí boľševici verzus Medvídek. A pritom podľa toho, čo Hřebejk pred pár rokmi vystrájal v súvislosti s českým Zákonom o kinematografii, by človek takmer usúdil, že tiež patrí k „nim“.

Ostaneme v Česku, nebudem tajiť, že tamojšia kultúra je pre mňa oveľa väčšou inšpiráciou než ktorákoľvek iná. Pesničkár Jan Burian už roky hrdinsky pracuje na očistení svojho otca, komunistického kulturträgra E. F. Buriana. Teraz prišiel s ďalším úžasným dôkazom, že komunistický prominent E. F. Burian bol vlastne antikomunista.

Podobným komunistickým prominentom bol aj výtvarník Adolf Hoffmeister. Jeho syn vlastní hotel Hoffmeister v Prahe na Klárove. Autorka rozhovoru v časopise Instinkt napísala „V erbu rodu Hoffmeistrů by mohla stát tři slova: umění, cesty a labužnictví“, ale ja by som tam ešte niekde vtesnal červenú päťcípu hviezdu alebo aspoň kosák a kladivo. Žiaľ, z článku asi nájdete len kýpeť, pretože časopis Instinkt v podstate zrušil svoju internetovú verziu a odteraz už na webe nenájdete kompletné články (tak ako pred pár dňami), ale len akési upútavky, takže ak niekto zodpovedný medzitým neprišiel na to, že urobili hlúposť, v tejto rubrike už s Instinktom končím.

To, že ľavičiari sú jednoznační pokrytci, nie je nejaká móda posledných rokov. Už ich nestor a šéfideológ Karl Marx musel byť pomerne nechutný a odporný človek. Pekne o tom napísal Johnson v knihe Intelektuáli, článok v Plus 7 dní je akýmsi resumé Johnsonovej štúdie.

Zdá sa, že postupná rekomunizácia Slovenska napreduje. V Bratislave dokonca odhalili pomník komunistickému funkcionárovi Vladimírovi Clementisovi, modle ľavičiarskych masochistov. Ten človek pomáhal stavať a roztáčať mlyn, ktorý napokon pomlel aj jeho. Výsledkom boja o korytá začiatkom 50. rokov bolo víťazstvo Gottwaldovej kliky a prehra Slánského kliky, takže po zinscenovanom procese s protištátnym sprisahaneckým centrom obesili aj tohto tu Clementisa. Ale škoda ho nebola, žiadneho z tých komunistov, ktorých zožrala vlastná strana, škoda nebola. Len škoda, že ich nebolo viac. Škoda je však toho bronzu, Clementisova socha sa tam totiž neohreje dlhšie ako do konca jedného volebného obdobia. Potom im to dáme k náhrade.

Iste ste si všimli, že sa tu nezaoberám troma vecami (lebo ma nezaujímajú): až na malé výnimky slovenskou politikou a bez výnimiek športom a protagonistami reality shows a iných televíznych súťaží. Občas sa však človek pri čítaní dennej tlače na webe stretne s takým prípadom, že aj hnoju sa chce zaplakať. V poslednom čase rozvíril hladinu slovenskej dennej i bulvárnej tlače akýsi Jozef Rydlo. Nikdy v živote som o ňom nepočul, ale ide o človeka, ktorý je poslancom parlamentu za SNS. Vo Švajčiarsku, kde žil ako emigrant, má papiere na hlavu (schizofrénia) a poberá invalidný dôchodok, na Slovensku spolurozhoduje o zákonoch a berie za to 90-tisícový plat.
Vo Švajčiarsku je okolo neho v poslednom čase tiež nejako rušno, v nemeckej tlači vyšiel o tomto slovenskom zákonodarcovi článok nazvaný Rydlo – kariéra podvodníka.
Na svojho otca si spomínajú jeho deti z niekdajšieho manželstva a aj bývalá manželka uvádza, že poslanec je násilný a perverzný.

Áno, ľudia sú rôzni a rôzne koníčky majú, či sa to multi-kulti ľavičiarom páči, alebo nie. Napríklad najnovšie si islamskí teroristi zasadli na Madonnu a na Britney Spearsovú. Nevedno prečo, asi sa domnievajú, že ide o symboly a zásadné piliere západnej kultúry. No, pekne.

Na zlú chorobu zomrel český herec Josef Vinklář. Pospolitý ľud si ho bude pamätať predovšetkým ako MUDr. Cvacha v TV seriáli Nemocnica na kraji mesta. Ten seriál som nesledoval, zato sa Vinklář navždy vryl do mojej pamäti ako vrchný inšpektor Bouše v seriáli Hriešni ľudia mesta pražského (a v jeho nevydarenom pokračovaní Panoptikum mesta pražského) a tiež ako bývalý boxer Ticháček v ďalšom seriáli Bol raz jeden dom. Bol to skvelý herec, nezabudnuteľný výkon podal vo filmoch Hadí jed či Poločas štěstí. A tiež ma očaril v hlavnej úlohe divadelnej takmer-monodrámy Oldřicha Daňka Vojna vypukne po prestávke – je to v podstate akási veľmi pôsobivá česká ponáška na Mefista od Klausa Manna. Vinklář patril k nesmierne silnej generácii českých hercov, možno k najsilnejšej povojnovej.

Všetci, čo máme radi sci-fi, tú situáciu sprostredkovane poznáme: z Vesmíru doletí nejaké teleso, meteorit či zhavarované UFO, dopadne do menej obývanej oblasti, zanechá po sebe kráter – a začnú sa diať zvláštne veci. Takéto sci-fi teraz zažívajú na vlastnej koži peruánski dedinčania, ktorým do chotára spadlo čosi z Vesmíru. Že by to už bolo tu?

Ja verím všetkému. Prečo nie? Vo svete, kde ani ten kilogram nie je kilogramom, je už všetko možné.