Ja len tak glosujem, prosím pekne

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Stále ešte neviem, čo si mám myslieť o vysokých stožiaroch s roztočenými vrtuľami veterných elektrární, ktoré sa týčia už pár rokov na dohľad od môjho domu na rakúskej strane. Priznám sa, že prvý dojem som mal veľmi pozitívny – z estetickej stránky, aj zo stránky životného prostredia. Až postupne som sa z tlače dozvedal, že veterná elektráreň nie je veľmi zdravá záležitosť, veď okrem generovania podprahového hluku škodí vtákom a ešte všeličo iné. Takže čím viac informácií som mal, tým viac sa môj názor obracal, a teraz už nemôžem s čistým svedomím povedať, že by som bol priaznivcom veterných elektrární. Česká vysočina je región, cez ktorý väčšina z nás prechádza cestou do Prahy a z Prahy, ide o celkom pekný kus krajiny. Momentálne tam zúri boj medzi zástancami a protivníkmi veterných elektrární.

Osobne som presvedčený, že za veľa vecami, ktoré bezmyšlienkovito po niekom preberáme, je pud opičenia sa po niekom, koho bezmedzne obdivujeme. Pripomína mi to stretnutie pred cca 30 rokmi s dvoma chalanmi (lennonky, zelená bunda, úzke džínsy a na nohách semišové spencerky), ktorí si na lavičke v petržalskom Sade Janka Kráľa prihýnali zo sedmičky fľaše červeného vína, ktorú mali až po hrdlo zabalenú do hnedého papierového vrecka. Zrejme to videli v niektorom z mála amerických filmov, ktoré vtedy premietali v našich kinách, obdivovali to, zapáčilo sa im to, a tak to napodobnili. Pritom reálny dôvod na to nemali, u nás vtedy platila vo veci chľastania na verejnosti úplne iná legislatíva, všetko bolo povolené. A keby to aj komunisti trebárs úplne zakázali, tak by chudákov hipisákov nezachránilo ani to papierové vrecúško. V USA áno, pretože tam by nikto nemal právo skontrolovať jeho obsah. Vtedy. Môj dedo k takémuto mechanickému napodobňovaniu zovňajškových prvkov bez prevzatia (a neraz ani znalosti) vnútorného zmyslu hovorieval: „Načo chce kašľať blcha, keď nemá pľúca?“

Dúfam, že to tak nebude aj s veternými elektrárňami, ale to dokáže posúdiť iba odborník. Ja len tak glosujem, prosím pekne.

Vždy, keď po nejakom čase zavítam do mojej milovanej Prahy, zájdem si s manželkou aspoň raz na večeru do reštaurácie U Vladaře na Maltézskom námestí a po káve a koňaku sa ešte chvíľu len tak túlame po nočnej Kampe. Takmer by som to už nazval tradíciou. Pre mňa najkrajším a najzaujímavejším objektom je tzv. Werichova vila, teda dom, v ktorom prežil veľkú časť života populárny český herec a spisovateľ Jan Werich. Už veľa rokov chodím okolo nej a vždy sa na chvíľu pristavím a zasnívam sa, ako by sa mi v tomto nádhernom dome asi bývalo, keby. Zaujímavý článok o histórii a atmosfére toho domu napísal môj obľúbený autor Dan Hrubý, ktorého sprievodcu po starej Prahe Čakanie na Golema považujem za jednu z najkrajších kníh o Prahe – a v mojej knižnici stojí rovno vedľa Ripellinovej Magickej Prahy.

Mimochodom, vedeli ste, že Jan Werich mal hrať zlosyna Blofelda v bondovke You Only Live Twice? Napokon sa úlohy zhostil rovnako výborný Donald Pleasence.

Už párkrát som sa stretol s teóriou (ak sa to tak dá nazvať), že obyvatelia starého Egypta boli černosi. Najmä medzi elitou amerických černochov, ktorá od konca 60. rokov objavuje a nachádza svoju stratenú hrdosť („I’m black and I‘m proud!“) bolo toto presvedčenie ešte príťažlivejšie než bájky o civilizovaných a bohatých čiernych kráľovstvách, ba priam až impériách kdesi v hĺbke Afriky. Tejto ideológii napríklad podľahol Maurice White, šéfideológ mojej obľúbenej hudobnej skupiny Earth Wind & Fire, už roky posadnutý egyptológiou, ktorú však využíval najmä ako prostriedok na potvrdenie teórie o čiernych faraónoch a staviteľoch pyramíd. Nuž, táto teória sa zdá byť naveky prekonaná. Tutanchamón veru nebol žiadny černoch (pardon – Afroameričan).

To máte podobné ako s presvedčením časti Čechov o svojom keltskom pôvode. Skrátka, ako keby si mysleli, že im domnelý keltský pôvod prepožičia v očiach Západu i vo vlastných očiach nejaké výsadné postavenie, nejaký väčší honor, v porovnaní s nami, územčistými, krivonohými, počernými a šikmookými Slovanmi s malými mozgovňami a veľkými čeľusťami (tí štíhli, dlhonohí a svetlovlasí, prepáčte, teraz som opisoval iba seba). Pritom stačí pohľad na bandu opitých Írov v centre Bratislavy v predvečer nejakého blbého futbalu, aby bolo človeku jasné, že hlásiť sa k takýmto šmejdom, tým si veru nikto nijako zvlášť neprilepší.

Aj vy sa môžete prihlásiť ku Keltom, ba dokonca aj ku Klingónom a vôbec k akejkoľvek národnosti. A to už čoskoro. O niekoľko rokov nás čaká ďalšie sčítanie ľudu. Návod, ako k tejto závažnej veci pristupovať, nájdete tu.

A ďalej už len letmo:

Spomienky starého pražského kriminalistu na časy, keď pražská galerka ešte mala svoju česť.

Vstanú noví českí Ahmadinedžádovia (a dosť ich je aj na Slovensku).

To čo však máme my, to Česi asi nemajú – poslanec za SNS profesor Rydlo je unikát.

Rozhodol sa pápež Ján Pavol II. pre eutanáziu?

Budú si Slováci a Česi o päť rokov ešte rozumieť? Moja osobná odpoveď – prečo by si mali? Francúzi a Angličania si tiež nerozumejú, takže keď mu na tom záleží, buď sa Francúz naučí po anglicky, alebo Angličan po francúzsky. Kde je problém? Ja v Česku vždy hovorím po česky, a hoci nijako nepotláčam svoj výrazný karpatský prízvuk (ktorý mám aj v angličtine, aj v nemčine a už sa ho asi nikdy nezbavím), nestalo sa ešte, že by mi dakto nerozumel.