Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.
Počasie uplynulého týždňa nás razantne ubezpečilo, že toto leto sa už definitívne skončilo. Pre niekoho sa začala farebná jeseň v znamení príjemných prechádzok do pomaly zaspávajúcej prírody, prípadne vinobrania a burčiaku, pre iného sa začína nekonečné depresívne obdobie tmy a zimy a čakania na novú jar. Vyberte si. Každému podľa jeho gusta a osobného nastavenia. Ja som so smútkom v srdci vypustil, zložil a zazimoval náš nafukovací bazén a čakám, kedy prestane pršať, aby sme mohli začať jazdiť na bicykli popri Morave až do Hochštetnu. Kým nezačne byť naozajstná zima. Trochu je mi ľúto prevádzkovateľov verejných kúpalísk. Tí si počas tohoročného hyperkrátkeho leta neprišli na svoje. Kúpaliská zívajú prázdnotou.
Niektorí z nás budú mať na toto leto krásne spomienky, iní naň radšej ani spomínať nebudú. Ako napríklad český potápač, ktorý sa stratil v oceáne, pretože po vynorení zistil, že čln, ktorý ho mal čakať na hladine, tam nečaká. Farbistý opis jeho dobrodružstva pôsobí dosť hororovo. Ja by som veru, byť na jeho mieste, už do mora nevliezol, a ak áno, tak nanajvýš dvadsať metrov od brehu. Veď tak to aj robím.
Keď som v meste prvýkrát videl billboard so zakrvaveným ľudským embryom, výsledkom interrupcie, povedal som si, že toto bude iste tŕňom v oku všetkým fanúšikom interrupcií z presvedčenia. Tá kampaň je podľa mňa naozaj drastická a brutálna. Pretože aj umelý potrat taký je. Je samozrejme nezmyslom zakazovať zo zákona ženám rozhodovať o svojom tehotenstve – dokážem si predstaviť množstvo situácií, keď sa žena nevie alebo nedokáže rozhodnúť ináč. Budem medzi prvými odporcami takého zákona. Som však jednoznačným zástancom TAKÉHOTO boja proti interrupciám – ukázať v živých farbách, ako to vyzerá. To mŕtve embryo na chirurgovej dlani je podľa mňa účinnejšie ako bohvieaký zákaz, či dokonca zákon. Až kým neotupieme. Keď sa na nás budú z každého kúta zubiť zakrvavené rozpidlikované embryá, staneme sa, pochopiteľne, všetci odolnejšími a cynickejšími.
Pred nejakým časom rozvíril hladinu verejnej mienky prípad malých deviantov zo Stropkova, ktorí zaživa upálili mačku a svoju zábavku si nafilmovali na mobil. Pred pár dňami súd vyniesol rozsudok – podmienečné tresty. Podľa môjho skromného názoru je to málo. Som presvedčený, že ide jednoznačne o osoby s ťažko narušenou psychikou, pred ktorými by sa mala spoločnosť chrániť oveľa účinnejšie. Ostáva teda len spoliehať sa na príslovečne pomalé božie mlyny a veriť, že život dotyčných potrestá sám, a to ešte skôr, ako budú môcť vykonať ešte beštiálnejšie činy.
Ostaňme ešte chvíľu pri mačkách. Zdá sa, že Austrália zažíva novú pohromu (podobne ako pred vyše storočím s premnoženými králikmi), a to inváziu premnožených mačiek. Ak sa dá veriť novinám, Austrálčania zvažujú vykántriť mačky tým, že z nich budú pripravovať jedlo. Pripadá mi to ako dôležitý príspevok k ľavičiarmi toľko proklamovanej multikultúrnosti Austrálie. Vieme, ktorá nacionalita sa napcháva mačacím mäsom, takže Austrálčania asi plánujú urobiť ďalší ústretový krok.
Na mojom obľúbenom Euportáli sa objavil zaujímavý a podnetný článok o tom, ako by sa dala zastaviť islamizácia Európy.
Citujem: „Protizápadní média v zemích islámu a protizápadních učeních v mešitách nejsou žádným problémem, superproblémem naopak je protizápadní postoj našich vlastních, levičáky a antisemity vlastněných médií – naše protizápadní média démonisují Israel, křesťanství, USA a vyvolávají tím ve společnosti příslušné nálady, naše protizápadní média dokázala donutit USA ke zradě svých spojenců v Indočíně i Španěly ke zradě Iráčanů.“
Myslím, že na postupnej islamizácii a džamahírizácii Európy (zatiaľ len tej západnej, ale aj u nás sa nájde dosť užitočných idiotov, ktorí budú – aj napriek tomu, že sú ateisti – tlieskať mešitám niekde v centrách našich miest) má svoj podiel aj rasistické pokrytectvo veľkej časti jej obyvateľstva. Jej fackovacím panákom sa stali obyvatelia východného bloku, ktorí pracujú a žijú v západnej Európe. To sa totiž smie – s výnimkou Rusov, ktorí sú tabu. Vo Veľkej Británii sa v tlači verejne sťažujú, že školy v niektorých oblastiach sú priam zaplavené poľskými deťmi. A ako sa Poliaci (Slováci, Česi, Bulhari) dopúšťajú kriminality. Hlasy poukazujú na Východoeurópanov a tým zdôvodňujú potrebu došliapnuť si na imigrantov vo všeobecnosti. To, že ďaleko väčší problém majú Briti s kriminalitou a vyslovene rasistickým terorizmom neprispôsobivých imigrantov arabského a podobného pôvodu, sa nesmie nahlas povedať. Bol by to rasizmus. Vtedy je každý krajne opatrný pri nazývaní problému jeho pravým etnickým menom. Tam sa stúpa veľmi opatrne.
Ako sa vyjadril ktosi v diskusnom fóre: „Nejhorší je, že každá země (společnost) si musí sama projít údobí multikulti a politické korektnosti (popřípadě jiných blbostí), aby pochopila, jaká je to blbost. Prostě jsou nepoučitelní, a ač to vidí jinde, myslí si, že právě u nich to bude jiné. To pravé.“
Slávne Literárne noviny, v poslednom desaťročí maják a hlásna trúba ľavicových intelektuálov v Česku, stoja pred krachom. Nie sú peniaze. Prečítajme si rozhovor s Ludvíkom Vaculíkom, ktorý Literárne noviny v šesťdesiatych rokoch zakladal, a ktorý sa vyjadruje aj k súčasnej situácii v tomto rozporuplnom médiu.
Na mojom kedysi obľúbenom servri D-fens v poslednom období nenachádzam veľa zaujímavého, občas mi to pripadá, ako keby sa táto kedysi skvelá, politicky nekorektná stránka stala internetovou filiálkou časopisu Stop či Auto-moto. Občas sa tu však aj teraz niečo nájde. Napríklad tento článok o tzv. rovnej dani z príjmu obyvateľstva (myslí sa tým rovná sadzba dane, nie rovná daň). Síce vychádza z českej reality, ale tá nám zasa až taká veľmi vzdialená nie je.
Chceli by ste mať milión korún? Ja teda rozhodne áno – prečo by som sa mal tajiť, že som na peniaze? Som neuveriteľne lakomý, ale nie v rovine míňania, ale zarábania. Pre korunu by som aj zábradlie preskočil. Ako ťažko si však peniaze zarábam, tak ľahko ich aj míňam. Aj vy? Tak potom by ani vám ten milión dlho v kešeni nevydržal. Možno dlhšie vydrží v kešeni autorom analýzy, ktorú si objednalo Ministerstvo kultúry. Ako sa ukázalo, išlo o skopírovanie textu z Wikipédie. Ja si myslím, že človek má mať väčšiu radosť z peňazí, ku ktorým prišiel takpovediac zadarmo, než z tých, za ktorými sa skrýva more driny. Z vydretých peňazí sa nevi
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [48]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Uhladení britskí džentlmeni v Bratislave?
Zatiaľ ma nikto s rukami v cudzích vreckách nechytil
Krajina, kde o polhodinu znamená už teraz
Že by TO už bolo tu?
Netreba idiotstvo oplácať idiotstvom