Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 3.9.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Uhladení britskí džentlmeni v Bratislave?

Blank

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Vážené čitateľky, ak by ste si mohli vybrať, chceli by ste mať radšej krásne, ale zmrzačené, alebo zdravé, ale škaredé nohy? Našťastie, otázka takto nemusí byť postavená. Pokiaľ si nechcete vyformovať nohy podľa estetických ideálov cisárskej Číny, môžu byť ženské nohy aj krásne, aj zdravé – ak sa to nepreženie

Možno sú to práve nohy slovenských, konkrétne bratislavských dievčat, ktoré – okrem lacného alkoholu a žranice – lákajú na víkendové pobyty do Bratislavy britských mládencov. Autorky citovaného článku sa naivne pýtajú: „Toto sú tí uhladení džentlmeni, suchí a distingvovaní Angličania? Pri pohľade na obscénnosti britských „stag parties“ vyznievajú vtipy o konzervatívnych anglických lordoch trochu paradoxne.“

No, dievčatá, hádam len nie ste také blondínky, aby ste si mysleli, že práve uhladení britskí džentlmeni budú jazdiť za lacným pivom a lacnými kurvami do Bratislavy. Not in our class, dear! Britskí džentlmeni a ich dámy majú predsa úplne iné letoviská. Tá čvarga, čo sa chodí nadrbávať a zatrtkať si na slovenských štetkách, patrí k úplne inej sociálnej skupine – k tej, ktorá už za Dickensových čias veru žiadnou uhladenosťou a distingvovanosťou nevynikala.

Českého herca, moderátora a speváka Jiřího Macháčka som poznal, ešte keď moderoval v pražskom Rádiu Mama a neskôr Rádiu Limonádový Joe pod umeleckým menom Doktor Vinetú, pretože tam v tom čase moderovala aj moja pražská priateľka moderujúca pod pseudonymom Merie Schön. To bolo dakedy v prvej polovici 90. rokov (nebudem tu ako debil vypisovať „minulého storočia“, pretože hádam každému je jasné, že iné deväťdesiate roky som zažiť nemohol). Odvtedy urobil Jirka Macháček pozoruhodnú kariéru (podobne ako ďalší moderatizátor Růžový buvol, teda Jaroslav Dušek, či Mistr Kalina, teda Tomáš Hanák) a istý čas ho bolo možné vidieť v každom „hláškovom“ českom filme typickom pre prvú polovicu tejto dekády v úlohách bezo zvyšku naklonovaných podľa nezabudnuteľného feťáka Jakuba v Samotároch. Podľa môjho skromného názoru jeho úplné dno bolo v (ináč celkom dobrom) filme Horem pádem, kde sa zhostil postavy skinheda-ochrankára s vervou priemerného ochotníka. Našťastie, asi mu to niekto povedal, takže napríklad v Zálohovaných fľašiach (Vratné lahve) už tak neprehráva, netlačí na pílu a jeho kreácia sympatického zaľúbeného učiteľa Landu je výborne obsadená i zahratá. Myslím, že už aj pokrivený právnik vo filme Kráska v nesnázích je stvárnený tlmenejšími prostriedkami a veľmi dobre. Napokon sa ešte z neho naozaj stane veľký herec! Tu je s Macháčkom rozhovor.

Ďalším zaujímavým človekom je Petr Fiala, líder skupiny Mňága a Žďorp. Nie som fanúšikom tohto súboru, ale keď náhodou idem s niekým v aute a hrá to v rádiu, nedomáham sa vypnutia. Dokonca mám pocit, že ich depresívne texty v niečom vystihujú moje občasné vnútorné rozpoloženie – podobne ako texty skupiny Kryštof. Prečítal som si celkom zaujímavý rozhovor s Fialom a je mi všetko jasné: ten človek prešiel mukami i vyslobodením. „Je to niečo, ako keď človek žije roky v stane, a potom z neho vylezie. Už sa mu odrazu nechce spievať o tom, že žiť v stane je na hovno. Radšej spieva o tom, aké je nad stanom krásne nebo.“ Takýto skvelý opis vyliečenia sa zo syndrómu železných kachlí si človek len tak hocikde neprečíta. Sám to poznám a viem, že od toho okamihu sa človek prestane báť života aj smrti. Akurát že ak dovtedy písal, po tom stratí najmenší dôvod písať ďalej – ak ho k tomu nenútia zloženky, no to je už len také remeselné príštipkárčenie, na romány alebo poviedky to už nie je.

Každý má právo na svoje pochybnosti o sebe samom, aj o čomkoľvek inom. Napríklad taká Matka Tereza, symbol kresťanského milosrdenstva, mala po celý život vážne pochybnosti o Bohu. Odhaľuje to jej korešpondencia, ktorá v týchto dňoch vychádza knižne. Je to dosť prekvapujúca správa, a predsa v istom zmysle celkom príjemná: prepožičiava Matke Tereze ľudskejšiu tvár.

Predpokladám, že väčšina z nás má svoju letnú dovolenku za sebou. Poznám však ľudí, pre ktorých dovolenka neznamená nič. Tvária sa, že dovolenku nepotrebujú. Možno o tom len nevedia. A vy viete odhadnúť, kedy už potrebujete dovolenku?

Európska únia je nový Sovietsky zväz a podobne aj skončí, prorokuje Vladimír Bukovskij, bývalý sovietsky disident.

„Někdo by mohl říci, že Sovětský svaz měl gulagy a dokud nějaká země gulagy nemá, nelze ji se Sovětským svazem srovnávat. Myslím, že náznaky gulagu už v Evropské unii máme; přinejmenším gulagu intelektuálního. Pokud se kdokoli pokusí dát otevřeně najevo své mínění v rasových záležitostech nebo záležitostech "gender" a jeho názor je jiný než názor schválený, je ostrakizován; může se stát, že nesmí vykonávat určité povolání nebo vydat knihu. To jsou začátky gulagu. Ministr vnitra se pokouší předložit návrh zákona, podle kterého by "nenávistný" výrok byl trestným činem, což je zcela proti zvykovému právu této země.“



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [36]
:: Súvisiace reklamné odkazy