Jedzte a neokukávajte, lečo je klasika

Niektoré jedlá vyzerajú lepšie než chutia, iné je jednoducho ľahšie jesť s privretými očami. Lečo rozhodne nepatrí do prvej kategórie. Vyzerá trocha negustiózne – pestrý červeno-zeleno-žltý maglajz, ktorý pozná takmer každá slovenská domácnosť.

V našej rodine, teda rodičovskej domácnosti, bolo však lečo tabu. Dlhé roky som nič netušila o jeho existencii. A potom, asi v deviatich rokoch svojho života, som ho zazrela. Tuším na rodinnom výlete v Dudinciach, v akejsi jedálni, na tanieri neznámeho návštevníka ma zaujalo svojou neurčitou konzistenciou a napodiv väčšou lákavosťou než to, čo som mala pred sebou na tanieri ja. Nespomeniem si, čo to bolo, hoci len málo jedál vyzerá na pohľad menej lákavo ako lečo. Šalátová omáčka, mozočky, čevabčiči... – naisto máte vlastných favoritov. Z vône zapekaného karfiolu so smotanou a vajíčkom sa mi dlhé roky dvíhal žalúdok. Čuchové vnemy sú pri jedle možno ešte dôležitejšie než tie vizuálne. Sú vône, pri ktorých vás zachváti hlad, sú vône, pri ktorých vás pohltia spomienky. Je to prirodzené, naše pamäťové schopnosti neomylne smerujú cez emočné centrá práve k tzv. čuchovému mozgu. Čuchové inštinkty toho dnes už civilizovanému človeku veľa nehovoria, ale pár oblastí stále ostáva v hre – sex a jedlo k nim rozhodne patria.

Môj letmý dudinský záujem o lečo však bez čuchovej a hlavne chuťovej skúsenosti rýchlo upadol do zabudnutia a skutočnosťou sa pre mňa stal až o mnoho rokov neskôr. S nedôverou som po prvýkrát ochutnala lečo asi pred dvoma rokmi u svokrovcov. A prekvapila ma dobrota! Spočiatku som si ho príležitostne objednávala pri návštevách, postupne sme ho zaradili aj do domáceho jedálnička. Väčšinou ho pripravuje manžel, ale naposledy sa mi vraj podarilo najlepšie, aké dosiaľ jedol, takže sa zdá, že ostane na mne.

Na krupanské lečo po urmínsky potrebujete:

lyžičku bravčovej masti
10 – 15 dkg prerastenej slaninky
polovicu klobásovej nohy
2 cibule
2 čili papričky
8 – 10 ks papriky rôzneho druhu
4 – 5 ks rajčín
4 – 5 vajíčok
solčanku alebo vegetu

Nahrubo si nakrájajte cibuľu, na prúžky papriku. Mne sa osvedčilo použiť rôzne druhy papriky, najlepšie hrubostennej, bledozelenou klasikou počnúc, červenou kápiou končiac. Čili papričky nakrájajte nadrobno, ak máte radi pikantnejšie, nevyhadzujte všetky žilky a semiačka. Rajčiny ponorte do vriacej vody, aby ste ich mohli ľahko zbaviť šúp a nakrájajte ich napríklad na mesiačiky. Do hrnca dajte masť a na kocky nakrájanú slaninku, nechajte ju chvíľku smažiť, a keď začne priesvitnieť a zľahka červenieť, prisypte nachystanú cibuľu. Ja mám radšej prúžky zo štvrtiek než kocky, ale do toho vám hovoriť naozaj nebudem. Poriadne ju prehrejte, ale nečakajte, kým zhnedne, lebo aj klobása potrebuje svoj čas. Za moment pridajte na polovicu rozkrojené kolieska klobásky, poriadnej mäsovej, zaúdenej klobásy, inak oklamete len sami seba. Keď som chcela na lečo navnadiť môjho tatka, nedostala som narýchlo kúpiť klobásu a nahradila som ju nejakým trampským cigárom. Hneď ako som ochutnala, vedela som, že nezafunguje, minimálne tretina pôžitku chýbala. Keď sa vám klobása urobí, pridajte čili (to môžete aj skôr) s paprikou a chvíľu zmes varte, spočiatku bez prikrytia. Jemne poprášte solčankou. Ak začnete papriku dusiť priskoro, pustí viac šťavy a lečo bude príliš riedke. Z toho istého dôvodu nevarím dlho ani rajčiny. Tie pridám, keď je už paprika takmer hotová, a nechám ich, aby trocha zmľandraveli. Nakoniec pridám vajíčka rozšľahané so solčankou, zalejem nimi maglajz v hrnci a ešte chvíľu miešam. Podávame s bielym pečivom alebo hriankou a pohárom dobre vychladeného mlieka.

Aby sa vám nezunovalo, môžete vždy trocha pozmeniť chuť, pridať cesnak, alebo sušenú údenú práškovú papriku. Vonia lepšie, než vyzerá a chutí fantasticky.