O šimpanzoch a ľuďoch

Toto je text od autora, ktorý sa uchádza o priazeň našich čitateľov v autorskej súťaži nazvanej Vyhraj svojho redaktora. Kvalitu príspevkov hodnotia výhradne čitatelia bodmi na konci článku. Text je uverejnený bez redakčných zásahov, bez štylistickej a jazykovej korektúry. 

Autor textu: Matej Vanoch

Všimol som si, že v zoologických záhradách je najkontroverznejšie vnímaná časť, v ktorej sú klietky s gorilami a so šimpanzmi. Nad životnou úrovňou tchora, alebo hyeny sa nikto príliš nepozastavuje (to prvé smrdí, to druhé je škaredé), no opice zavreté v klietkach vyvolávajú u mnohých ľútosť a rozhorčenie. Je to zrejme preto, že opice (predovšetkým šimpanzy) sú nám akési povedomé, až príliš nám svojim výzorom pripomínajú nás samotných. Kladieme si otázku, či je to v poriadku, že sú tie zvieratá zavreté v klietke a my sa na ne chodíme pozerať (najkrajšie vyjadril svoj postoj k tejto otázke šimpanz z jednej slovenskej zoo, ktorý vykonal pred zrakmi návštevníkov veľkú potrebu rovno do svojich rúk a následne všetko bez akéhokoľvek náznaku vzrušenia skonzumoval).

Je teda v poriadku, že riaditeľ zoo môže dať šimpanza kedykoľvek zastreliť? Približne pred rokom predložili španielski socialisti do parlamentu neobvyklý návrh. Chceli priznať šimpanzom, orangutanom a gorilám základné práva. Návrh vyvolal vlnu prekvapenia a protestov, mnohí ho odsúdili ako hlúpy a absurdný. Vzhľadom na takmer neomylný inštinkt európskych socialistov predkladať zásadne hlúpe a absurdné návrhy je takáto reakcia do istej miery pochopiteľná. Je to však naozaj také jednoduché?

Myšlienku prisúdenia istých práv ľudoopom nepodporujú len podozrivé politické zoskupenia, ale aj niektorí inteligentní a rešpektovaní vedci. Jedným z nich je aj známy biológ Richard Dawkins (okrem iného autor teórie „sebeckého génu“). Dawkins hovorí, že šimpanzy si zaslúžia isté práva okrem iného aj preto, lebo sú našimi bratancami (približne 99% génov majú šimpanzy a ľudia spoločných) , s ktorými máme spoločného predka, ktorý žil približne pred piatimi miliónmi rokov (čo je z hľadiska evolučnej perspektívy pomerne krátky čas). Dawkins nám ponúka nasledujúci myšlienkový experiment.

Predstavte si, že vytvoríte ľudský reťazec, ktorý bude pozostávať z vás a vašich predkov. Na jeho konci ste vy a v ľavej ruke držíte pravú ruku svojej matky. Vaša matka drží vo svojej ľavej ruke pravú ruku svojej matky – vašej starej matky. Tá drží ruku svojej matky a tak ďalej. Tento reťazec sa končí až pri vašom predkovi, ktorý je zároveň predkom všetkých ľudí i šimpanzov. Viete aký dlhý je tento reťazec? Podľa Dawkinsa je to približne 480 kilometrov. Predstavte si ďalej, že tento spoločný predok drží v pravej ruke svoju dcéru, matku všetkých ľudí a v ľavej ruke druhú dcéru, matku všetkých šimpanzov. Od nej sa začína ďalší reťazec, ktorý končí až pri nejakom šimpanzovi, ktorý žije v súčasnosti, napríklad je to ten flegmatik zo zoo. Všetci spolu tvoria obrovskú „rodinu“, reťazec v ktorom sa nenachádza žiadna diskontinuita, žiaden viditeľný evolučný skok. Každá matka drží svoju dcéru, ktorá sa od nej takmer neodlišuje. Otázka pre vás: v ktorom momente reťazca si dcéra zaslúži základné práva a v ktorom už nie?

Iste, podobnú otázku nemusíme riešiť, keďže žiadne prechodné stupne medzi praopicou a dnešným človekom už nežijú. Dawkins však ponúka ďalšiu provokujúcu predstavu. Predstavte si, že by sa na nejakom ostrove našiel takýto „človek“, medzičlánok medzi šimpanzom a dnešným človekom. Aké práva by sme mu priznali? A čo by sa stalo s našim systémom hodnôt a noriem? Hranica medzi nami a šimpanzmi by sa stala odrazu veľmi hmlistá. A ako Dawkins dodáva, to, že je medzi nami taký veľký rozdiel, je výsledkom evolučnej náhody. Za iných okolností mohlo byť všetko inak.

A čo z toho všetkého vyplýva pre otázku práv šimpanzov? Myslím si, že šimpanzom by nemali byť prisúdené ľudské práva, myslím si, že by im mali byť prisúdené akési šimpanzie práva. Tie by samozrejme nezahŕňali veci ako právo voliť (aj keď občas uvažujem, či by to šimpanzy nezvládli lepšie). Tie by im zaručovali minimálne to, že ich nikto nebude beztrestne týrať a svojvoľne ich nezabije.

Poznámka redakcie:
Tento text môžete ohodnotiť svojimi bodmi (bodovať môžu len prihlásení používatelia, 1 bod = 10 halierov). Všetky body sa budú kumulovať do jednej sumy, a tú v bodoch dostane autor, ktorého príspevok získa najvyšší počet bodov po odčítaní bodov záporných.

Ďalšie texty do súťaže už neposielajte. Súťaž bola uzavretá 31. 8. 2007. Po uverejnení všetkých príspevkov, ktoré boli doručené do redakcie do tohto termínu, hlasovanie uzavrieme a súťaž vyhodnotíme. Podmienky účasti a pravidlá súťaže nájdete tu.