Dobrú noc a veľa duševného zdravia

Hviezdne dni hudobnej formácie One the One pohasli rovnako rýchlo, ako sa rozhoreli. Kapela na chvíľku vyletela hore v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa zviezla na druhej brtipopovej vlne. Debutový album sa predával fajn, druhý už nie, hlavne preto, že sa na ňom výrazne autorsky vybláznil Gary Shaller, ktorého ambície, ale i talent jednoducho presiahli spotrebný pop. Akoby aj nie, keď Garyho métou bola filmová hudba. Dnes Gary žije v New Yorku a kým stále čaká na svoju šancu filmového skladateľa, živí sa hudbou k reklame. Je ženatý, bezdetný a nevedie šťastný život, len prežíva. To všetko preto, že Gary je síce talent, ale aj programová obeť, pasívny chlapík, ktorému je bližšie nariekať nad sebou, nie nahlas, len tak vo vnútri a čakať, kým ho niekto znovu objaví.

Zneuznaní umelci sú to najhoršie, ničia nielen seba, ale aj svoje okolie. Gary nie je iný, jeho manželka ho síce stále miluje, ale akoby už len zo zvyku. A on jej ten cit hádam kdesi vo vnútri stále opätuje, ale zvonka už ho necíti. Čo Garymu chýba, je dobrodružstvo a hlbší zmysel čohosi, snáď života. Ak by Gary nemal sny, ani by netušil, že ešte žije. Ale stačí zavrieť oči, a už je tu ona, krásavica zo sna, nádherná, povoľná, vysnívaná. Kto by sa do nej nezaľúbil? Každý, kto má dôvod zostať hore, a ten Gary nemá. Tak sníva. Vedome sníva, navodzuje si tzv. lucidné snenie, autentické, skutočné, len veci, čo sa tam dejú, nie sú naozaj. Učí sa ho ovládať, ponára sa hlbšie a hlbšie, až nakoniec nevie, kedy zalomil a kedy je hore. Ale jeho život sa nezlepšuje, naopak, problémy sa objavia aj vo vysnívanej ríši s vysnívanou kráskou. Keď Garymu dôjde, že to preto, lebo tie problémy sú jeho, sú v ňom a nič tam vonku s nimi nemá nič spoločné, takmer je neskoro.

Kým som Krásne sny nevidel, ani som netušil, že čosi také ako lucidné sny existuje. Ani vedomé. Niežeby som ich nezakúsil, lebo občas tak vraj snívame všetci, len som nevedel, že na to je teória, že ľudia sa tomu programovo venujú a tak ďalej. A ani ma to nezaujímalo, lebo všetko, čo len trocha zaváňa ezoterikou, ma poburuje. Preboha, veď ja mám chuť prežehnať sa aj pred čajovňou a pekelnú síru cítim v každom etnoshope. Apage Satanas.

Krásne sny sú preto film, čo ma nadchol, lebo sa mi len tak prihodili. V tom filme síce hrá môj obľúbenec Martin Freeman (filmový Arthur Dent, pornofigurant z Lásky nebeskej), a dokonca aj Simon Pegg (Shaun zo Súmraku mŕtvych), dvaja z najvýraznejších britských hercov súčasnej generácie, ale neplánoval som naň ísť. Reku, počkám na DVD. Nepočkal som, lebo našinec, keď sa v meste ocitne sám s dvoma hodinkami času, zájde do kina. Tak som šiel a videl som film s bravúrnymi hereckými výkonmi, postavený na mimoriadne sofistikovanom, zovretom scenári, s prekvapivo nápaditou réžiou na veľkom plátne debutujúceho Jake Paltrowa. To meno si budem pamätať.

Zdá sa, že scenáristické vizionárstvo Charlieho Kaufmana pomaly nachádza svoju civilnejšiu, diváckejšiu podobu. Nedávno Horšie už to nebude a teraz Krásne sny nádherne ilustrujú, že staré príbehy sa dajú rozprávať aj relatívne celkom novým spôsobom a divák-konzument si už pri tom nemusí ohrýzať nechty od nudy. Výborne.

Pred kamerou sedí Jarvis Cocker z Pulp a s rešpektom spomína. Na kapelu One to One a na Garyho Shallera, jej hitmakera. Začína sa film Krásne sny, uvádzaný ako romantická komédia, výborný film, len komédiou nie je, určite nie takou, z ktorej by niekomu mohlo byť do popuku. Ani romantický v tradičnom slova zmysle nie je, len clivý, troška ubolený, o láske a o veciach, ktorými musia tí menej všímaví prejsť, aby im došlo, že aj oni môžu žiť šťastne až do smrti. Krásne sny nie sú programovo umelecký film, ani blockbuster, len taký obyčajný film, čo sa najprv nezdá, aby potom mohol veľmi príjemne prekvapiť, až nadchnúť.

Krásne sny, The Good Night. USA – Veľká Británia 2007, kino, 93 min.

Réžia: Jake Paltrow
Scenár: Jake Paltrow
Kamera: Giles Nuttgens
Hudba: Alec Puro
Hrajú: Martin Freeman – Gary, Gwyneth Paltrowová – Dora, Penélope Cruzová – Anna, Simon Pegg – Paul, Danny DeVito – Mel, Jarvis Cocker – Jarvis Cocker