Milenecká nepriama úmera

S kamarátkami sme nedávno rozoberali naše vzťahy a došli sme k čudesnej nepriamej úmere. Čím lepší je nejaký muž v posteli, tým menej ho milujeme. A naopak, čím intenzívnejšie toho muža milujeme a neváhali by sme kvôli nemu robiť tie najšialenejšie veci, tým je to horší milenec. Preberali sme to celý večer a neprišli sme ani na jedného zo svojej minulosti, ktorý by bol prienikom osudovej zamilovanosti a orgazmického sexu. Teda, všetky sme si zažili takú tú pomätenosť mysle, keď po úžasnom sexe sme si pár dní mysleli, že toto je konečne tá pravá láska, ale vždy sa stratila rýchlo a relatívne bezbolestne, takže osudová láska to nebola. Tiež máme viac skúseností s rozumnými prienikmi „pokojnej zamilovanosti“ do správneho muža pre život, ktorý je aj celkom slušný milenec. Asi to je normálne a tak nejak to má byť. Ale ak mám hovoriť len za seba, tie najväčšie lásky s mužmi, pri ktorých sa mi aj po rokoch rozbúcha srdce, keď ich stretnem alebo stačí, že mi ich niekto pripomenie, tí veru v posteli za veľa nestáli. Je v tom nejaká logika a zákonitosť, alebo sme len partia šibnutých žien, čo si sústavne vyberajú nevhodných chlapov?

Erika, 33

Ak si môžem dovoliť vyjadriť svoj názor, je celkom možné, že  ste naozaj súčasťou partie šibnutých žien, čo si sústavne vyberajú nevhodných chlapov. Váš problém (ak to smiem tak nazvať) však má širšie a hlbšie korene. Som len laik, a preto sa to pokúsim vyjadriť ako viem, teda laicky.

Keďže rodinná sexuálna výchova od útleho detstva v našej spoločnosti neveľmi funguje (s výnimkou istých špecifických etnicko-sociálnych skupín, ale to nie je presne to, čo mám na mysli), sme odmalička vedení k predstave veľkej romantickej a viac-menej asexuálnej lásky. Tak je to prezentované v rozprávkových knižkách i vo filmových či televíznych rozprávkach. Záujem o sexuálne veci prichádza až v trochu neskoršom veku, povedané s Freudom, až po orálnom a análnom období. A tento fázový posun podľa mňa spôsobuje, že si do dospelého života nesieme v sebe akúsi disproporciu, ba až vedomie nezlúčiteľnosti medzi veľkou romantickou láskou a sexuálnym správaním. Ako to kedysi v jednom diskusnom fóre vyjadril stály čitateľ tohto internetového plátku Tomáš Dérer, veľká a vášnivá láska dokonca nie je pre dobrý a patrične nerestný sex vhodná, ba je s ním priam v rozpore.

Azda každý z nás sa dakedy v živote zaľúbil a prežil (v prípade, že jeho cit bol opätovaný) ten ťažko opísateľný sladko-horký tranz, keď mal pocit (a ten dojem vyžaroval aj do svojho okolia), ako keby bol na drogách, či ako keby lietal. Ak sme zaľúbení, myslíme na milovanú bytosť neustále. Nemôžeme sa nasýtiť jej spoločnosti a nezbavíme sa toho ani v spánku. Zdá sa nám, že objekt našich citov je božské stvorenie, ktoré nám nemôže urobiť nič zlé. V takom stave dochádza k zvláštnemu druhu projekcie a práve v tejto projekcii je ukrytý zárodok neskoršej nespokojnosti a sklamania. A to vtedy, keď nám klesne hladina fenyletylamínu v krvi, my začneme vidieť veci realistickejšie a čoraz viac si uvedomujeme, ako sa naša vysnená, vyprojektovaná bytosť stráca a namiesto nej tu je reálny človek, muž či žena, s reálnymi zlozvykmi a občas až neznesiteľný(á). A my trpíme, pretože ten excitovaný stav sa vytráca a my sme akoby bez svojej potrebnej dávky drogy.

Iste uznáte, že ani ten pôvodný (excitovaný), ani ten nasledujúci („poopičný“) stav neposkytuje ideálne rozpoloženie na nejaký super sex, ktorý, ak má byť naozaj super, mal by byť aj živočíšny, aj technický.

Otázka je, čo nás v živote bude uspokojovať viac: či krátkodobé stavy zaľúbenej excitovanosti postavenej na čírej projekcii, alebo dlhodobo udržateľný poriadny sex s niekým, na koho trebárs nemyslíme vo dne – v noci, ale kto nám dokáže stáť po boku v dobrom i zlom, koho si môžeme vážiť a kto nás navyše dokáže vyorgazmovať do zošalenia. Zjednotiť ideálnu romantickú lásku a normálny každodenný vzťah dvoch pracujúcich ľudí sa asi naozaj nedá.

Spomeňte si na svoje bývalé lásky, na tých vášnivo milovaných zlých milencov, a spýtajte sa sama seba, čo ste na ktorom z nich milovali a s akou ich stránkou či vlastnosťou ste vo chvíľach najvyššieho ľúbostného opojenia chceli splynúť. Len tak sa dozviete, ktorá súčasť Vášho nevedomia túžila po tom, aby sa stala vedomou. Na to ste ich potrebovali.

Vždy, keď sa ľúbostná projekcia rozsype a na nás dýchne svojím páchnucim dychom realita, máme skvelú príležitosť stať sa celistvejším človekom. Romantické poblúznenie sa musí najprv zrútiť, aby mohol vzniknúť láskyplný vzťah s ľudskými, reálnymi rozmermi. Trebárs aj s niekým iným. Už to nebude ten krásny, oslnivý, ale neplodný výbuch supernovy. Skôr to bude varenie na úspornom plyne. Varenie čohosi obyčajného a chutného, čo síce nenavodí stav zmeneného vedomia, ale poteší telo i ducha. Skutočnosť je oveľa lepšia ako akákoľvek projekcia. A ide dokopy aj s kvalitným sexom.

Ináč Vám neviem odpovedať.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.