Ako zachrániť prechodený vzťah

S priateľom sme spolu už niekoľko rokov, nebývame spolu, ale iba, ako sa hovorí, chodíme. Sex je zatiaľ v pohode, ani sa veľmi nehádame, ale čosi sa z nášho vzťahu vytratilo. Už necítim vášeň. Poznáme sa úplne dokonale. Viem presne, čo v ďalšej chvíli povie, poznám všetky jeho historky, ktoré rozpráva dokola. Kto ich nepozná, považuje ich za nesmierne zábavné. Nie, keď ich počujete po dvadsiaty raz, s tými istými zámernými odmlkami na tých istých miestach. Chvíľu mi lezie na nervy a uvažujem nad tým, či má vôbec zmysel s ním ostať, potom zasa urobí niečo, čo ma rozosmeje a chvíľu je všetko fajn, ale veľa času vzájomne bojujeme. Aj ja mu asi podobne leziem na nervy, no znáša to statočne. Možno keby sme boli manželia, tak by to bolo iné, pretože by trebárs prišlo dieťa a boli by iné starosti i radosti, ale on nie je zástancom sobášov, chce ostať silou-mocou slobodný. Oženiť sa, hoci aj so mnou, mu pripadá meštiacke. Neviem, či sa takéto čosi vyskytuje bežne, ale mňa táto patová situácia dosť likviduje. Ako mám postupovať?
Lenka, 26

Takéto veci sa občas stávajú, keď sa vzťah istý čas nehýbe z miesta. Vtedy neexistuje žiadny konkrétny dôvod, prečo sa s partnerom rozísť, ale zároveň vo vzťahu chýba šťava a nastupuje stereotyp. Nemáte už ani chuť so svojím partnerom niečo preberať. Podriaďujete sa ľahostajne jeden druhému, len aby ste spolu nemuseli komunikovať. Vtedy sa stávate najtolerantnejšími ľuďmi na svete, pretože každá tolerancia pramení z ľahostajnosti. To je príznakom každého rozpadávajúceho sa alebo aspoň zvetrávajúceho vzťahu. Ak sa neprinútite a neporozprávate sa s ním o situácii a o tom, čo kto z vás od vzťahu očakáva, skôr či neskôr sa tak či tak rozídete.

A pritom sa iste pamätáte, ako sa to skvele začalo, však?

Veru, keď sa vzťah začína, je všetko nové, svieže a neočakávané. Človek je v zajatí svojich endorfínov, neskôr príde spoločné trávenie voľného času, prvé omračujúce súlože, potom logicky zblíženie na úrovni pevného partnerstva až manželstva (alebo rozchod). V manželstve to tiež spočiatku funguje dynamicky, spoločné záujmy, dieťa, jeho výchova, budovanie ekonomického zázemia. A ak sa aj úderná dynamika neskôr vytratí, pevný zvyk a spoločné záväzky i ekonomické zázemie držia pár pokope spoľahlivejšie ako nejaká nestála emócia.

Pokiaľ k tejto fáze nedôjde, to znamená, že v istom čase sa nestane to, čo sa má stať, vzťah sa pomaly, ale iste začne dostávať do závozu. Ako keby mu spadol pohonný remeň. Myslím, že takéto čosi v istej životnej fáze zažil asi každý, hovorí sa tomu prechodený vzťah. Je to fáza spoločnej existencie, keď sa obaja partneri síce ešte stále cítia relatívne dobre, ale vzťah je už pre nich neprínosný a zacyklený.

Z Vašich slov som nejako vycítil, že najviac Vám prekáža partnerova neochota posunúť váš vzťah do ďalšej fázy, teda do manželstva. Môžete mať pocit, že to s Vami nemyslí vážne, čo však nemusí byť vždy pravda. Ak však Vy vnútorne túžite po päťčlennej rodine a on nie je práve rodinným typom, riziko rozchodu je vysoké.

Ako takýto vzťah zachrániť? Treba si uvedomiť, že na to treba dvoch. Je treba urobiť nejakú zmenu. Či už spoločné bývanie alebo dieťa alebo svadba – musíte sa pre to rozhodnúť obaja. Ak ste však spolu len zo zvyku a pohodlnosti a necítite k sebe už nič, čo by stálo za záchranu vzťahu, nie je najmenší dôvod, prečo by ste v ňom mali zotrvávať.

Ak dospejete k rozhodnutiu uniknúť z tohto kruhu a rozísť sa, treba mu to povedať otvorene. Ak je čo len trochu vnímavý, mohol za ten čas prísť aj sám na to, že sa niečo deje a že to už nie je také, ako to bývalo. Môžete však očakávať šok, prekvapenie, pretože on si zvykol na „svoje isté“, takže sa bude cítiť ublížený a zradený. Nakoniec mu však vážne nič iné neostane, len sa s tým zmieriť – pokiaľ nie je magor a psychopat, rozhodnutý otravovať Vám život aj naďalej.

Každý muž skôr či neskôr príde na to, že sú v živote oveľa horšie veci ako dostať kopačky od baby, ktorá už nechce a nevládze.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.